Tie isté slová,rovnaký tón.Tie isté činy. Ako iných klon.Rovnaký význam iba z vonku klam.Chcem nájsť obraz a nie rám. Ja hľadám teba, nie to čo niesi.Prebuď ma. Zo sna alebo nočnej mory.Lebo z oboch strán ma to veľmi bolí.Netrhaj si s tvojej duše aby si mi z nej dal.Len mi odkry, čoho si sa bál...
Počúvať hlas rôznych ľudí,tak ako teraz chcem.Nech ma niekto vzbudí. Nech skončí tento hrozný sen.Ktorý nemá cieľ,slzy tečú preň.V tieni štyroch stien. V tmavom kúte stáť,Na šťastnú sa hrať,pre hlúposť byť zlá.Pred očami hmla. Čo je na tomto svete slepé...?...JA...
Koľko utrpenia sa stále valí na hlavu,duše starnú, duše dúfajú...Veď som sa snažil, veď vieš,Viem, aj ty sa snažíš, viem,viem, že ty tiež...Koľko lásky mám ešte narozdaj?Koľko je jej v človeku?Koľko je jej naozaj?V tom veku...A prečo som tak smutný,tak TAAAAAKtaktabak...taktabak a iné tajomstvá…
Kto je to priatel? Kridlo motyla? Uschnuta slza na lici? Ta co sa prave kotula? Zlata trofej v tvojej polici? Je priatel ten co vaha ti nieco povedat?…