BŘECLAV - metropola južnej Moravy. Tohto chlapíka sme sa chceli spýtať, kadiaľ sa ide k rieke, no bol akosi mimo. Zrejme čakal, kým mu začnú padať pečené holuby do huby.
A tak sme sa dostali na nábrežie Dyje pomocou intuície. Bager ťažiaci piesok z dna nás potešil. Ak si máme vybrať medzi bahnom a pieskom, víťazí piesok.
Splav Dyje sme začínali za mestom, tam, kde rieku pretína železničný most.
Rieka v meste je regulovaná, s ochrannými hrádzami.
Kúsok za mostom, pod hrádzou, sme si postavili tábor.
Voda v rieke bola teplá, rýchlo prúdiaca, priezračná, s piesočným dnom.
Po chvíľke plavby hrádze skončili a my sme sa ocitli v meandroch uprostred neporušenej prírody.
Rakúšania volajú rieku THAYA.
Nikde inde som na stromoch nevidel toľko imela, ako na južnej Morave. Podľa keltskej tradície vetvička imela zavesená nad vchodom do domu odháňa čarodejnice a zlých duchov. Pre Slovanov je imelo symbol šťastia a plodnosti - nemali by sme si ho však kupovať, ale dostať do daru. Najzaujímavejšia je však povera, že pod imelom sa môže ktokoľvek s kýmkoľvek beztrestne bozkávať, bez ohľadu na iné prítomné osoby (napr. manžela - drevorubača s naštartovanou reťazovou pílou). Ale pozor - len v období medzi Vianocami a Novým rokom. Ak to urobíte napr. v lete, počas splavu - o pár mesiacov vás navštívi iný slovanský symbol plodnosti - pozri nasledujúci obrázok.
Zastávky sme využívali hlavne na kúpanie, niektoré indivíduá mali lode plné plechovíc podivného nápoja, stáročia v týchto krajoch nevídaného - piva zmiešaného s džúsom! Už sa teším na ďalší hit pivovarníckého priemyslu - zmes piva a kefíru.
Pôvodne mali byť Juhásovci v tomto čase na cestách po subsaharskej Afrike. Pretože počasie na Sahare bolo toto leto chladnejšie ako u nás a výstroj mali už nakúpenú, vybrali si radšej južnú Moravu - proti páliacemu slnku ich chránia apartné tropické klobúky v štýle afrického cestovateľa dr. Emila Holuba.
Dyje je pohraničná rieka, pravý breh je rakúsky, ľavý český. Na (býv.) našom brehu sme plávali okolo podomletého betónového bunkra, postaveneho pred 2. svetovou vojnou, strážiaceho našu hranicu.
Pre ženy, držiteľov Modrej knižky a mládež narodenú v kapitalizme: hádajte, prečo sú steny lievika strielne bunkra stupňovité ?
Čerpadlo vody, využívajúce vodný prúd, zhotovené miestnym kutilom.
Máme za sebou 20 km plavby v meandroch Dyje - Thaye. Tábor sme si rozložili na rodnom Slovensku, blízko výnimočného miesta.
Návrat do dedovizne treba osláviť. Stoly sa prehýbali pod misami sáčkovej vietnamskej polievky, pečeňových paštét zn. Májka, nespočetných druhov turistických salám; nechýbali ani tradičné gurmánske pochúťky, bez ktorých za nijaký splav neobíde - Trenčiansky párok s fazuľou a Dolnozemský guláš v polkilovom balení. Radler, Kofola a Gemerka tiekli prúdom.
Český sochár Ľubo Kristek umiestnil pozdĺž rieky Dyje 10 sôch. Na Slovesku jedinú, z bronzu, vysokú 3 metre, s názvom Hľadajúci. A práve túto zlodeji jednoducho odpílili a ukradli. Zostali len nohy. Hanba Slovenska.
Brehy Dyje (ale i Moravy) sú lemované chatkami rybárov s neodmysliteľnými sieťami na chytanie neopatrných rýb.
Prvé kilometre rieky Moravy (nem. March) - vpravo Rakúsko, vľavo Slovensko.
Most pri Moravskom sv. Jáne.
Voda v Morave bola čistá, prúdiaca, chladivá, vzduch 32, nad nami modrá obloha, leto, prázdniny - ideálna psychoterapia.
Náš druhý tábor, s troškou dažďa.
Katamaran v plnej rýchlosti - 4 uzly (= 4 míle/hod).
Kompa Moravský Ján - Angern.
Tu sa k nám pripojil na svojom legendárnom motorovom rafte Ďuri.
Známy gurmán a foodstylista, pripravil nám priamo na brehu zmes opraženej našskej i exotickej zeleniny.
Plávame okolo Vysokej pri Morave, čo je známy turistický cieľ bratislavských cyklistov.
Náš tretí, romantický tábor na piesočnej pláži.
Most Chucka Norrisa. V tom čase ešte nebol oficiálne otvorený.
Blížime sa k sútoku Moravy s Dunajom. Čakajú nás v ňom vlny a tanierové desaťmetrové víry (vyvierajú zospodu nahor) - sme však skúsení riečni vlci, takže nedobrovoľné kúpanie sa nekonalo.
Pohľad na hrad z Dunaja. Dunaj tu tečie svižne. Veľké lode niekedy narobia celkom slušné vlnky.
Pristávame pod starým bratislavským mostom. V rukách máme vyše 100 riečnych kilometrov pádlovania, tri rieky: Dyju, Moravu, Dunaj a tri štáty: CZ, A, SK.
Po dlhých kilometroch galejí sa sen mení v realitu. Tiež výborný cvik na pretiahnutie stuhnutého chrbáta. (Skúste v kancelárii.)
Na záver - to, čo vždy: budiž pochváleno léto!
(P.S. Posledné 4 obrázky: FOTO F. Franko)
Comments
Pridať nový komentár
Dielo je dokončené.
-vp-
Vlado, oceňujem tvoje dielo. Fotky a reportáž sa naozaj podarili. No aby som trošku zjemnila romantiku príspevku - ovady, komáre a všakovaký iný otravný hmyz, ktorý ani neviem pomenovať, a ktorý nám na Morave robil nepretržitú spoločnosť ma priviedol k úvahe, že keby sa Morava dala z tohto trojriečia vypustiť, ochotne by som na to pristala... Ináč bolo všetko, ako má byť - voda, príjemná spoločnosť a štipka adrenalínu.
My hinduisti sa na to dívame ináč : aj ovad je božie stvorenie, nech si dopraje.
Super reportáž - ako ostatne u Teba vždy ;) Trochu mi to pripomenulo "výlety" do terénu, keď som ešte bola na škole. Môžem potvrdiť, v povodí Moravy je komárov dosť ;)
A... ja som žena, navyše ešte aj blondína (síce narodená ešte za socíku, ale pamätám ho...diny), tak na čo boli tie strielne stupňovité? :)
Paráda ! Z tvojich fotiek i textu vždy dýcha predovšetkým pohoda, dobrá nálada, ale i jemná a kultivovaná irónia. To všetko je namiešané v tom akurátnom pomere, takže výsledkom je vždy "bašta" pre vodákove i nevodákove oči i dušu. Jednoznačne ste si túto akciu všetci užívali.
Ivan
Predstav si, že by boli steny hladké a nepriateľ by trafil do lievika.
P.S. Za tým otvorom je hlava vojačika (s guľometom).
(Ďakujem za pochvalu, od suchozemcov teší dvojnásobne.)
Andrea by dodala: "Naozaj všetci, vrátane hmyzu".