FRÍZSKO (Friesland) - severovýchodná holandská provincia obmývaná vlnami zálivu/jazera IJsselmeer.

Pretože nás čakalo 1.300 km diaľnic, prespali sme na pol ceste - v nemeckom Norimbergu. Obnovené staré centrum je turistickou lahôdkou.

Jedno z romantických zákutí rieky Pegnitz.

Franský kupec Samo, známy z našich učebníc dejepisu, pochádzal z tohto kraja - Norimberg je totiž centrum Franska. Slovenský kupec Marián loví umelecké diela na výstave obrazov a sôch na nádvorí radnice. Frankovia mu nechceli ani za svet predať túto drevenú dievčinu (núkal im za ňu dvacku). Škoda, pri prípadnom potopení lode by neplavcom mohla poslúžiť ako záchranný plávajúci objekt.

Posuňme sa však 600 km severozápadne, kde v marine mestečka Langelille kotví pri móle loď ADRIANUS (dĺžka 13,2 m, výška 5,5 m, ponor 1,1 m, krytý kapitánsky mostík, motor 90 koní, bočné manévrovacie lodné skrutky, 750 l pitnej vody, sprcha, 2xWC, 220 V zásuvky, 3 kajuty, spoločenská miestnosť, kompletne vybavená kuchyňa, hĺbkomer, rýchlomer, GPS, rádio, kompas, plavecký rebrík a plató, vonkajšia paluba s posedením...) Na týždeň sa stane naším plávajúcim hotelom.

Ešte prípitok na šťastnú plavbu (pozor: nie "Na zdravie", ale "Hore dná!". A neštrngať, ruší to utopených kamarátov na dne mora.)...

... povinná úlitba Neptúnovi, aby nad/pod nami držal ochrannú ruku... 

... a sme na vode ! Základný pocit: sloboda!

Frízsko vás očarí štýlovou vidieckou architektúrou,

samotami vzdialenými od seba často aj 10 kilometrov

i nesmiernymi rozlohami zelene, s množstvom dobytka pasúceho sa na sviežej tráve.

Prvá noc vo voľnej prírode. Pohoda, ticho, harmónia okolitých vecí, pokoj v duši.

Fototermín.

Prinses Margriet Kanaal - hlavná dopravná tepna Frízska s hustou lodnou dopravou najmä veľkých nákladných lodí. Budia rešpekt - ich brzdná dráha je štvrť kilometra.

Oblaky v Holandsku sú jednoducho úúúžasnééé! "Oblaky pekného počasia" (Cumulus) u nás plávajú vo výške okolo 1 kilometra - tu ich máte kúsok nad hlavou, zrejme vďaka blízkosti mora. Až má človek chuť poskočiť, chytiť sa o ne rukami a plynúť voľne nad krajinou.

Zastávka v mestečku Lemmer.

Lemmer leží medzi Frízskymi jazerami a morským zálivom IJsellmeer. Loď tam má asi každý - na obrázku by ste ich napočítali (odborník sa diví, laik žasne!) hádam tisíc. No, jasne - potomkovia slávnych moreplavcov - genetika nepustí... KLIKnite si na obrázok a počítajte lode.

Mostov je vo Frízsku menej ako v strednom Holandsku.

Väčšina je neplatená - tento je výnimka.

Takto hlboká plavebná komora je rarita, rozdiel hladín vo väčšine holandských komôr nepresahuje 1 meter.

A sme o 6 metrov vyššie!

Sme v starobylom meste Kempen, s 500 pamiatkami, Múzeom tabaku, opevnením, protestantskou univerzitou a rušným životom. 

Ak sa vám zdá, že na veži je obesená krava, nemýlite sa. To si len dotyčný avantgardný umelec a správca farnosti uhli trochu viac omšového vína.

Vďaka Mariánovej harmonike bola plavba ešte romantickejšia ako inokedy.

Sladké melódie zvádzajú k snívaniu.

Momentka z protiidúcej lode. Hádajte, čo si kúpi malý Holanďan ako prvé, keď dospeje...?

Kotvíme v správnom stredisku provincie Overijssel, Zwolle. Ochranné krídla nad nami v tomto meste držal priesvitný anjel; najkrajší bol po zotmení.

Snažili sme sa zastrieľať si z dela, no nevyšlo to - chýbali nám gule.

Marián vysvetľuje prostému ľudu, čo chcel umelec prostému ľudu svojím dielom povedať.

Na pieskovisku sa však z váženého umenovedca vykľulo nezbedné dieťa.

Jedna z podivuhodných budov mesta Zwolle. Je v nej múzeum.

Na tri veci by sa človek dokázal dívať do nekonečna: (1) na horiaci oheň, (2) vlniacu sa vodu a (3) ako makajú iní.

Ivan je síce meditatívno-filozofický typ, no vie si vychutnávať aj reálny život, napr. oravskú slaninku s cibuľkou.

Kotvíme v mestečku Steenvijk.

Na druhý deň nás čakala plavba cez obrovské jazero Sneekermeer.

Loď (Adrianus) cez túto rozvlnenú šíravu viedol skúsený kormidelník Adrián za Sašinej navigačnej asistencie. 

Na frízskych jazerách musíte mať oči na stopkách - presnejšie na hĺbkomeri, ďalekohľade, kompase, bójach a mape. Jazerá sú plné rýchlych plachetníc (plachetnica má vždy prednosť! a prípadnú zrážku vám pripíšu obyčajne na vrub); hĺbka nie je veľká, aj medzi navigačnými bójami často hĺbkomer ukazoval 0,8 metra, čo spolu s poplašným signálom znamená, že sa bruchom lode kĺžete po bahnitom dne; cez Sneekermeer prechádza navyše najrušnejšia dopravná tepna Frízska - Kanál princezny Margriet; orientácia podľa lodnej mapy je niekedy pre suchozemca dosť zložitá... nakoniec sme šťastne prekonali všetky nástrahy a na druhom brehu našli ústie kanála smerujúceho k ďalšej turistickej lahôdke našej cesty - starobylému mestu Sneek.

Waterpoort - Vodná brána je symbolom tohto malebného mesta.

Sneek je známy svojími krivolakými mestskými grachtmi, tvoriacimi vnútorný prstenec. KLIK - našu marinu najdete v pravej časti obrázku.

Jó, štěstí je krásná věc ... ale prachy ... na nákup 150 kg dárků pro celou rodinu ... si za něj nekoupíš!

Počas plavby sa u mňa vyvinula zvláštna psychická závislosť na riadení lode. Počas prvých nocí v kajute som sa strhával zo sna a vyliezal opakovane na kapitánsky mostík, pretože sa mi zdalo, že sa ktosi pokúša naštartovať motor a uniesť loď. A tak som sa po pár dňoch presťahoval na mostík a zvyšné noci trávil pokojným, šťastným  spánkom na pulte nad kormidlom, kam sa rozkladajú mapy. Pristihol som sa, že som niekedy v polospánku hladil koleso kormidla, kompas a plynovú páku. Je to krása - spať s milenkou.

Posledný deň, za kormidlom je Saša, Adrianus sa poslušne vracia domov.

Prístavné mólo mariny v Langelille. "E.T. domůůů..."

Čoskoro zas dovidenia, Holandsko.

A čo o rok? 
Nakoniec sme si vybrali malebnú Benátsku lagúnu - prebrázdime ju na 10-miestnej lodi Penichette 1500R: