Ak ste si nepozreli predošlé časti reportáže, kliknite sem. 
(FOTO: Soňa + Alica + Ivana + autor)

Island leží  (z geologického hľadiska) na dvoch kontinentoch. Puklina na obrázku vznikla v dôsledku vzďalovania sa americkej a európskej litosférickej platne - každý rok asi o 1-2 cm

Soni sa splnil jej sen - navštíviť Ameriku: stojí na severoamerickej, zatiaľ čo ja na euroázijskej tektonickej platni.

O kúsok ďalej sa puklina rozširuje a tvorí mohutný tektonický zlom.

Sme na najposvätnejšom mieste Islandu - Snemovnej pláni Thingvellir (dnes aj národný park). Takmer všetko, čo malo pre Islanďanov zásadný význam, sa odohralo práve tu:
– v r. 930 sa tu po prvýkrát zišiel Althing - najstarší európsky parlament, tvorený kmeňovými náčelníkmi
- v r. 1000 tu padlo rozhodnutie o prijatí kresťanstva ako štátneho náboženstva
- v r. 1262 sa pod nátlakom podriadil Althing nórskemu kráľovi (neskôr Island spolu s Nórskom pripadol Dánsku)
- v r. 1874 tu dánsky kráľ odovzdal islandskému ľudu ústavu
- a konečne...

- 17.6.1944 tu bola vyhlásená nezávislá Islandská republika.

Ani tá však nebude mať dlhé trvanie. V r. 2015 tu prerokovávali na tajnom zasadnutí zástupcovia deviatich slovenských žúp plán pripojenia Islandu k Slovensku. Tvoril by desiatu župu, premenovanú na Ľadoveň. Otto (druhý zľava) prijal, ako budúci guvernér župy Ľadoveň, islandské meno Gunnar Thorvaldsson.  

V blízkosti tektonického zlomu stojí jednoduchá biela drevená budova - letné sídlo islandského prezidenta. Prekvapuje tým, že nie je oplotené, ani ktovieako strážené. Islanďania si vo všeobecnosti neohradzujú domy. Aj kriminalita je tu nízka - väčšinou ju páchajú prisťahovalci. Väzenia sa podobajú zhruba našim dvojhviezdičkovým hotelom.

Nebolo to tak vždy. Pod skalnými stenami preteká neslávne známa riečka Öxará, jej Drekkingarhylur - "drowning pool" bol v stredoveku využívaný na popravy žien topením.

Ženy, odsúdené za cudzoložstvo, incest, vraždu dieťaťa a pod., boli zaviazané do vriec a ponorené do tohto "bazénu". Na obrázku je ich zoznam.
(Islanďania nemajú priezviská - ku svojmu menu si pridávajú meno otca s príponou -son, ak ide o syna, alebo -dóttir, ak ide o dcéru. Napr. ja by som sa volal Vladimir Jozefsson. Tiež sa nepoužíva vykanie - všetci si tykajú.) 
Ako tresty pre mužov sa na Islande používalo sťatie, obesenie alebo upálenie. Klasika, ako u nás - človeka poteší, keď stretne národ s podobnými zvykmi.
Na jeden slovenský svetový vynález však Islanďania počas celej svojej histórie neprišli: rozpúšťanie zavraždených obetí v kyseline sírovej.  

Papuchalk (tiež puffin), považovaný  za islandský národný symbol. Žije na útesoch pri mori, výborne pláva, slabšie lieta. Loví sa pre mäso pomocou dlhých palíc so sieťkami.

Čajky (ale i iné vodné vtáky) sú všade. Pokojne sa k nim môžete priblížiť celkom blízko.  

Islandské kone - húževnaté, odolné plemeno so silnými nohami. Vysoké sú len okolo 130 cm. Bez problémov prežijú aj tuhšiu zimu. Využívajú sa na jazdenie (najmä pre turistov), súťaže, pri zaháňaní oviec, no chovajú ich aj ... ehm ... na mäso. Na ostrove ich žije okolo 75.000. Sú veľmi populárne: môžete ich vidieť napr. vo filme Pán prsteňov alebo najnovšie v Hre o tróny.

Človeka poteší, keď stretne tvora s rovnako bujnou hrivou, ako má on sám.

Moje stádo. Som tretí v poradí.

Ako fanúšika značky Land Rover ma potešil tento impozantný veterán. (Na obr. vpravo.)

Na Islande uvidíte na cestách množstvo veľkých tereniakov so širokými kolesami s náhonom 4x4 a vysokým podvozkom. Nevyvážajú sa však na nich krehké blondínky - ako u nás, ale väčšinou skúsení vyznavači horských ciest. Do horských oblastí v strede ostrova sa totiž často s "normálnym" autom (= predný náhon, nízky podvozok) nedostanete. Takéto cesty bývajú na mapách označené "F", sú kamenisté, strmé, špecialitkou je brodenie sa cez dravé rieky. V zimnom období je naviac mnoho ciest uzatvorených, niekedy až do júla. (Ešte jedna zvláštnosť: Island nemá ani meter železnice.)

Ale i jazdenie po asfaltových cestách Islandu má svoje zvláštnosti. Vietor tu fúka prakticky stále a keď zosilnie, niektoré vyššie autíčka jednoducho prevráti na bok. Pre našinca je zážitkom stretnutie stáda oviec na ceste, väčšinou sú však za elektrickými ohradníkmi. Ak však náhodou ovca prejaví želanie prejsť cez cestu, má vždy prednosť pred autami. Príp. zrážku s ňou vám vždy, ako tvorovi s vyšším IQ, pripíšu na vrub.

Island je ostrov stvorený ohňom. Prakticky všetko je z lávy: obrovské hory v strede ostrova, rozsiahle príbrežné lávové polia pokryté lišajníkom, 

... strmé morské útesy, bičované vlnami

i pláže z čierneho piesku.

Sú miesta, na ktorých máte pocit, že ste na inej planéte - nikde ani bylinka, len kamenistá zvlnená pláň až po obzor. Pre ich podobnosť s povrchom Mesiaca, sem v rokoch 1965 a 1967 zavítali na tréning (najmä v zbieraní geologických vzoriek) americkí astronauti z programu Apollo, vrátane prvého pozemšťana na Mesiaci - Armstronga.

Naším "terénnym" mikrobusom sa brodíme cez dravú riečku. Pred ňou je mnoho zaparkovaných áut vodičov, ktorých opustila odvaha vojsť do prúdu. Predstava, že v strede rieky uviaznete a do auta sa vám začne valiť voda, nie je príjemná. Takéto situácie na Islande nie sú ničím zriedkavým.

Sme v oblasti Landmannalaugar - Dúhových hôr, jednej z najnavštevovanejších lokalít Islandu.

Vyznavači horských trekov prespávajú väčšinou v stanoch, zima-nezima.

Aj naša horolezecká výprava sa rozhodla dobyť niektorý z okolitých kopcov.

Vybrali sme si horu s krkolomným názvom - Hrafntinnusker.

Sherpa Kristján Hillmarsson nám ukazuje cieľ nášho 12 km treku. Všimnite si malý "dzindzík" na svahu hory. Keď ho uvidíte zblízka, vôbec nebude malý. 

<img src="https://blog.enigma.sk/files/imagecache/image_inpage/WP_20150706_15_14_59_Pro.jpg">
Ešte posledné selfie pred výstupom (aby rodina mala nejakú pamiatku, keby si hora vybrala svoje obete) ...

... posledné gruppensexfoto ...

... a sme na trase.

Podobne ako autá, aj Zem má svoje výfuky.

Volajú sa fumaroly - ide o výrony vodnej pary obohatenej o minerály - hlavne oxidy síry. Nezdá sa to, ale pod nami to vrie, bublá, syčí a sipí... a naše nosy cítia závany vône idúcej určite až z pekla. Lucifer, vyjdi von! Chceme si s tebou urobiť selfie.    

<img src="https://blog.enigma.sk/files/imagecache/image_inpage/WP_20150706_15_45_23_Pro.jpg">
Usadením týchto minerálov na okolitých skalách vznikajú krásne farebné obrazce. Nečudo, veď sme v Dúhových horách.

Prechádzame snehovými poliami (pripomínam, že je začiatok júla)...

<img src="https://blog.enigma.sk/files/imagecache/image_inpage/WP_20150706_15_21_33_Pro.jpg">

... a zdolávame skalnatú strminu. Fajčiari prehľadávajú batohy, či v nich nie je náhodou zabudnutý kyslíkový prístroj.

No, a toto je ten "dzindzík" z predošlých obrázkov - mohutný skalný stĺp na svahu hory. Familiárne sme ho volali Troll.
S trollmi na Islande nie sú žarty, rovnako ako s elfami (rozoznávajú ich 13 druhov). Podľa prieskumu v ich existenciu verí oficiálne okolo 30 % Islanďanov, v skutočnosti hádam aj 3/4. Pretože tieto skryté bytosti bývajú väčšinou v skalách a v lávových kopách, bežne sa stáva, že stavebná firma preloží plánovanú cestu o kúsok ďalej, aby nevzbudila ich hnev. A to by sa jej veru zle povodilo.  

Dráma vrcholí, v zúfalej snahe dobyť vrchol sa niektorí príslušníci rodu Homo erectus spúšťajú na všetky štyri.

Hallelujah! Sme na vrchole!  

Výhľady na okolité Dúhové hory z tejto výšky sú impozantné. 

Medzi obrazcami, vytvorenými topiacim sa snehom sa dajú nájsť aj dve egyptské kráľovné. Vidíte ich?

Sneh a láva.

Slovami ťažko popísať fenomén menom Island. Ani obrázky nemôžu vystihnúť všetko to, čo človek cíti zoči-voči tejto divokej, vzrušujúcej kráse, ktorá vás načisto pohltí a očarí. Zamilujete sa.