Comments

Pridať nový komentár

Toto je ten typ premýšľania, kedy sa mi chce plakať.

Napísané je to pekne. Zamyslenie je to letmo hlboké.

A výsledok by mal byť krásny až nádherný, ale čosi vnútri mi hovorí, sadni na motorku a rozpeckuj to v dialnici v protismere, kým nemusíš riešiť demenciu.

Ale taká dáka by mala byť láska, nie piatok.

 

 

Ďakujem za komentár. Je to tak, pri písaní mi nebolo veselo, tak som rada, ak sa mi podarilo vyjadriť, čo som cítila. Na druhú stranu môj brat, keď mal asi 17 rokov, hovoril mi, že nechce zostarnúť a preto v 30 skočí zo skaly. Teraz má 43 a dve maličké deti. Pohľad na starobu sa mení - našťastie. 

Tak, ja mám za sebou dva úspešné pokusy o odlet duše kamsi. 

Parafrázujúc jedného bývalého s prepáčením prezidenta chvalabohu, ale niekedy aj žiaľbohu, že chvalabohu, ostal som tu trčať. 

Ale staroba ani z ďaleka nie je to najhoršie. To by bola priveľká slabosť, aby z nej urobila dôvod k odchodu. 

Zato samota je sviňa. Žitie bez bytia. Neschopnosť milovať. To sa mi vidí ako silnejšia káva. 

Ale zas, nebudem sa ti tu oňďať s myšlienkami, ktoré nie sú o piatku. 

Možno ak, tak len o piatku človeka. 

Tak mi to pripomenulo isté pocity. Teraz by som si pri nich, vďala tebe isto pomyslel: Ach, konečne piatok! 

Viac o autorovi

Počet príspevkov:
81
Počet nazbieraných
14, 606
Všetky príspevky od autora