Dôvodov prečo sa sem vybrať je viac. To však vieme až teraz. Pred splavom sme o nich netušili a až na ňom  sme ich postupne, jeden po druhom objavovali. Už nás príliš svrbeli päty, tak sme sa vychytili aspoň na jednodňovku. Rozhodli sme sa pre Ipeľ. Pretože vody bolo po viacerých daždivých dňoch dosť, špekulovali sme začať vyššie, kdesi nad Šahami. V Šahách  splav skončiť a autobusom sa vrátiť na jeho začiatok po auto. So zbalenou Pálavou na chrbte to nie je problém. Ibaže zo Šiah sme v nedeľu 1. júna 2014 objavili len jeden vhodný spoj s odchodom 18,10 hod. do Balogu nad Ipľom, dedinky v okrese Veľký Krtíš.  My sme však chceli začať o čosi vyššie, najlepšie v Slovenských Ďarmotách. Zo Šiah sa tam ale autobusom v nedeľu nedostaneme. Nuž čo, berieme i Balog nad Ipľom.

V našich predstavách nás mala čakať lenivá južanská, väčšinou zregulovaná rieka. Keď sme sa asi o 8,30 ráno začali v Balogu nad Ipľom pripravovať na plavbu, netušili sme, že nás čaká  deň plný prekvapení. Ipeľ nás prekvapil veľkou vodou, miestami sa až vylieval z brehov a naviac mal celkom  slušný prúd. Asi po hodine plavby sme zazreli na maďarskom brehu vyhliadkovú vežu.Neodolali sme, pristáli a o chvíľu sme sa už z jej najvyšieho poschodia kochali pohľadom na zvyšok rozsiahleho mokraďového ekosystému povodia Ipľa. Maďarskému rožnému statku okolité močiare zjavne prospievali. Háčik sa k nim veľmi približovať nechcel, zvieratá pripomínali skôr predkov tura domáceho, budili rešpekt a pod holým nebom sú celý rok.

Tieto informácie sme sa  dozvedeli z informačného panela náučného chodníka, ktorý týmto chráneným územím prechádza. Spozorneli sme aj pri ďalšej informácii. Podľa nej nás takmer až po Šahy  čaká neupravené, človekom nepoznačené, silne meandrujúce koryto Ipľa s pôvodnou pobrežnou vegetáciou prirodzeného druhového zloženia, ktoré je tiež súčasťou a pýchou  chránenej oblasti Poiplie. Tento úsek patrí k najkrajším na celom toku. Spomínaná lokalita je chránená na základe medzinárodného dohovoru o ochrane mokradí, Ramsarskej zmluvy.

Tak teda poďme ďalej, v ústrety ďalším prekvapeniam. Koryto rieky sa zúžilo, krútilo sa viac než Malý Dunaj pri Jelke a keď sa doň natlačila všetka voda, tak sa z očakávanej lenivej južanskej rieky stal celkom bystrý tok, v ktorom sa začali objavovať  zátarasy popadaných stromov. Niektoré sa nám podarilo „preraziť“, dvakrát sme však museli prenášať. Zato prúdnicu sme vôbec hľadať nemuseli. Biele chumáčiky z topoľa ju akoby zafarbili na bielo, stačilo sa držať v bielom páse prúdu. Tento úsek je rajom bocianov, volaviek, chochláčov, rybárikov… Brehy tvorí súvislý porast pôvodného mäkkého lužného lesa. Keď nás v búrkovom dusne  obloha párkrát postrašila krátkym, ale intenzívnym dažďom, pripadali sme si miestami ako na dákom prítoku Amazonky.

  Na úrovni obce Ipeľské Predmostie je drevená lávka pre peších, ktorá je súčasťou náučného chodníka chránenej oblasti Poiplie. Za vyššej vody ju nepodplávate, treba preniesť. Odtiaľto vedie náučný chodník po pravom (slovenskom) brehu Ipľa až do Tešmaku. V čase nášho splavu bol chodník pod vodou a my sme sa po ňom plavili. Bolo to prvý raz, čo sme sa plavili po turisticky značkovanom chodníku.

Ipeľ naďalej krásne meandruje a niekedy je problém nájsť pred prekážkou z padnutých stromov „vracák“ a miesto si prezrieť. Mnoho popadaných stromov síce plavbu spomaľuje, ale zároveň ju robí „dobrodružnejšou.“  Ipeľ je určite na tomto úseku krásny, ale  počet prírodných prekážok v koryte preverí aj vodákovu psychickú odolnosť.

   Meandrujúci Ipeľ a turistické značky na stromoch tesne nad hladinou rieky na zaplavenom chodníku nás priviedli na ďalšie zaujímavé miesto. Je ním Ryžovisko. Na tomto mieste skúšali v päťdesiatych rokoch pestovať ryžu. Pokus však po troch rokoch pre neúspech vzdali a bývalé „ryžové pole“ sa zmenilo na rozsiahlu mokraď, doslova raj vodných vtákov. Pri jarnej a jesennej migrácii sa tu na svojej púti zastavujú početné kŕdle aj vzácnych druhov sťahovavých vtákov.    Ak pôjdete na Ipeľ za vyššej vody, možno sa i vám pritrafí, že zakotvíte priamo pri informačnom paneli na náučnom chodníku a prečítate si viac.

   Míňame Ryžovisko, rieka ďalej krásne meandruje. K Šahám sa blíži len veľmi pomaly. Usilovne pádlujeme, ale už vyše hodiny vidíme stále tú istú kostolnú vežu. Na oboch brehoch sú zvyšky lužného lesa, občas však aj otvorená krajina. Nie však polia, ako sme zo slovenského juhu zvyknutí, ale mokrade a močiare s typickou močiarnou vegetáciou. Brehy sú za vyššej vody nízke, resp. sa úplne strácajú, takže máme pocit, akoby sa Ipeľ vinul uprostred močiara. A močiarov bolo v jeho okolí veru dosť.

Výhodou je, že tu samozrejme nie sú v rieke prekážky z popadaných stromov. Je to vskutku parádny, minimálne 10 km dlhý úsek.  Pred Šahami neregulovaný úsek rieky končí. Už z diaľky počujeme zvuk padajúcej vody. Asi jeden kilometer pred cestným mostom v centre Šiah je na Ipli hať, ktorú treba preniesť. Na oboch brehoch sú schodíky. Posledná polhodinka v prúde rieky a pristávame.

Balíme Pálavu a s batohmi na chrbte sa vydávame spoznávať Šahy. Najmä hlavné námestie a jeho bezprostredné okolie. Na námestí si dáme na terase cukrárne šálku kávy, privrieme oči a pred zrakom nám defilujú postavy z nádherných kníh Ladislava Balleka o Palánku (Šahy).

Objavujeme tu starú zrekonštruovanú synagógu, veľmi pekné meštianske domy, budovu Hontianskeho múzea a historickú radnicu s bustou Janka Kráľa a textom, ktorý pripomína, že práve tu sa vo väzení v meruôsmych rokoch pokúšali skrotiť jeho temperament a rebelskú náturu. V Šahách som bol prvýkrát a určite sa sem vrátim.

Ideálne by bolo spojiť návštevu tohto mesta so splavom úseku pod Šahami.

   Na Ipli sme boli druhýkrát a opäť nás presvedčil, že je riekou mnohých objavov a prekvapení. Vyberte sa  i vy, nebudete sklamaní.

   Podľa Kilometráže československých riek (Olympia Praha 1978) má mať tento úsek 18 km. My sme však presvedčení, že určite minimálne 25 rkm. (Aktuálnejšiu kilometráž Ipľa sme na vodáckych internetových stránkach nenašli.) V Balogu nad Ipľom sme začínali o 9,00 ráno a v Šahách sme pristávali o 16,00 hod. Prenášali sme štyrikrát. Dvakrát prírodná prekážka,  stromy v koryte, raz lávka nízko nad hladinou, raz hať pred Šahami.

                                                                                           Ahoj, Jana a Ivan