Vďaka za pozitívne komentáre. Bála som sa, či tento príspevok nebude príliš slohový a či čitatelia nebudú očakávať, že som už ďalej.

Pekné vyjadrenie "pocitov z jesene", na rozdiel od mnohých "popisov jesene" - na tie sa hodí skôr fotoaparát. 

Veľmi pekné a výstižné. Každé obdobie je niečím úžasné.

Ďakujem. To ma teší. 

Krásne, toto si určite prídem prečítať znova. 

Ehm, no ja na svojej stránke označujem za tipy a triky niečo iné – napríklad ako správne nadpojiť viazaný náramok či vyrobiť slamený veniec.

Ale tej tematickej vatovitosti nerozumiem. Podľa mňa je toto dosť dôležitá téma, o to viac, že sa ňou nikto (pokiaľ viem) nezaoberá. Naživo som sa síce stretla len raz s tým, ako odo mňa autorka úpenlivo žiadala radu, ako sa z toho čakania nezblázniť. Ale predpokladám, že každý autor na svoje dietko aspoň občas myslí a že väčšiny sa postupne zmocní nepokoj, keď týždne plynú a nič. Lebo viem, že neodpovedanie, eventuálne prineskoré odpovedanie, si vydavateľstvá nevyhradili len pre mňa.

Adhara, 

túto tvoju rubriku "Tipy a triky" mám veľmi rád. Nemám k obsahu veľmi čo dodávať.

Až na jeden postreh... Tento príspevok sa mi zdá tematicky najvatovitejší. Nazval by som ho "povinná názorová jazda" alebo "nutne prítomné zlo". 

Inak... Zostaň s múzou! Teším sa na ďalší príspevok. 

Ale pochopili. Ja viem, že si nemyslel opisovanie trebárs reálneho naháňania svorkou vlkov, ale trebárs podanie emócií. No stojím si za svojím. Za opis pocitu, ktorý som prežila, som už mala pár frflov od čitateľov, že je nerealistický, prípadne nudný – pri tých vymyslených sa mi to ešte nestalo. Pričom pri silných pozitívnych emóciách som odkázaná jedine na vymýšľanie. Hoci aj tie negatívne skutočné sa niekedy zídu – napríklad vyšetrenie na gastroenterológii mi veľmi poslúžilo pri písaní hororu. A to teraz bez srandy. 

Čo sa týka klaustrofóbia, tu už trochu miešaš iný problém - nedostatočnú znalosť reálií - ale to vyrieši jedine štúdium (ktoré podľa mňa odkáže vyriešiť aj ostatné problémy vrátane plastickosti postáv, logickosti a pod.). Nikto nemôže na vlastnej koži zažiť, ako vtedy hovorili naozaj. 

nepochopili sme sa.

išlo mi o to aby autor ziskaval zivotne/pisatelske skusenosti. nemusi ich nutne prerabat na literaturu. velakrat ta "zivotna skusenost" trci z diela. ako priklad uvediem pojmy typu plochost/plastickost postav, logicka kompaktnost atd. alebo jednoducho aby sa nestalo to, ze v historickom diele sa objavi slovo "klaustrofobia", co je ako past do oka. a ide o to, ked si tie emocie spomenula, aby clovek vedel opisat rozne nuansy radosti(miesto napr. smutne sa radoval vie opisat pocity toho stavu)., ci sa vyhybal klišé vo vsetkych svojich podobach. 

proste pri detektivkach je urcity postup ako sa riesia pripady. ak to porusim tak citatel detektivok velmi rychlo zisti to odflaknutie.

Dovolím si nesúhlasiť so všetkým okrem posledného odstavca. :-)

Ako to v živote chodí, to čitateľa nezaujíma – jedna z prvých právd o písaní, ktoré som najprv chápala len intuitívne a s každou ďalšou čitateľskou aj životnou skúsenosťou sa mi len potvrdzuje. Čo horšie, každá ďalšia životná skúsenosť len prehlbuje priepasť medzi literatúrou a životom, čo ma odrádza od písania literatúry, pretože nie som schopná písať veci extrémne sa priečiace mojej skúsenosti. A nie, tým nenarážam len na happyendy, ktorými v živote končí len máločo, kým v literatúre všeličo. Ono totiž v reálnom živote neexistujú ani tie situácie/zápletky/emócie, ktoré v literatúre k happyendom vedú. Už pred siedmimi rokmi som o tom písala tu.

Tie ďalšie spôsoby zlepšovania, čo si uviedol, však schvaľujem.

Čo sa týka psychického tlaku, ak sa tým myslí pretlak emócií, ten sa mi naopak ukázal byť jedinou cestou k nápaditosti a originalite. Sám osebe síce ešte veľa nedokáže, potrebuje pribrať k slovu remeslo, ale lepšie písať s tlakom bez remesla ako s remeslom bez tlaku. Lebo to druhé je len mlátením prázdnej slamy.

A posledný odstavec je vlastne to, čo som sa snažili svojím príspevkom (príspevkami) povedať.  Ten dvojpoľný systém je pekné prirovnanie.