Najnovšie komentáre
Tak, ja mám za sebou dva úspešné pokusy o odlet duše kamsi.
Parafrázujúc jedného bývalého s prepáčením prezidenta chvalabohu, ale niekedy aj žiaľbohu, že chvalabohu, ostal som tu trčať.
Ale staroba ani z ďaleka nie je to najhoršie. To by bola priveľká slabosť, aby z nej urobila dôvod k odchodu.
Zato samota je sviňa. Žitie bez bytia. Neschopnosť milovať. To sa mi vidí ako silnejšia káva.
Ale zas, nebudem sa ti tu oňďať s myšlienkami, ktoré nie sú o piatku.
Možno ak, tak len o piatku človeka.
Tak mi to pripomenulo isté pocity. Teraz by som si pri nich, vďala tebe isto pomyslel: Ach, konečne piatok!
Ďakujem za komentár. Je to tak, pri písaní mi nebolo veselo, tak som rada, ak sa mi podarilo vyjadriť, čo som cítila. Na druhú stranu môj brat, keď mal asi 17 rokov, hovoril mi, že nechce zostarnúť a preto v 30 skočí zo skaly. Teraz má 43 a dve maličké deti. Pohľad na starobu sa mení - našťastie.
Toto je ten typ premýšľania, kedy sa mi chce plakať.
Napísané je to pekne. Zamyslenie je to letmo hlboké.
A výsledok by mal byť krásny až nádherný, ale čosi vnútri mi hovorí, sadni na motorku a rozpeckuj to v dialnici v protismere, kým nemusíš riešiť demenciu.
Ale taká dáka by mala byť láska, nie piatok.
Nemám na ne nápady a keby som aj mala, nedopadlo by to dobre. Posedné pokusy o báseň som totiž mala na základke a o poézii neviem ani základy (čo sa s tou základkou nevylučuje :-)).
Ale ja som sa, astronomicky vzaté, narodila v lete. :-)
Viem, óda je báseň a názov je teda zavádzajúci, no nič lepšie mi nenapadlo.
Vďaka za pozitívne komentáre. Bála som sa, či tento príspevok nebude príliš slohový a či čitatelia nebudú očakávať, že som už ďalej.
Vďaka za komentár.