Najnovšie komentáre
Vieš, skoro všetko začína s dobrým úmyslom, aj cenzúra. Ale skôr či neskôr sa to vymkne z pod kontroly.
Áno, dnešný svet je o spúste informácií, z ktorých väčšina je balast. Človek musí byť schopný filtrovať, inak sa v tom stratí. Ale chcem si to filtrovať sám.
Iste, ale aspoň si mohla napísať komentár, a niekto si ho mohol všimnúť. Sama ale vidíš, že nie je dobre, ak má niekto právomoc rozhodovať, čo sa zverejní a čo nie. Pretože skôr či neskôr ju zneužije.
To samozrejme neprekáža nikomu. Ale keď nezverejnia niečo, čo by si si aj prečítala, to sa nikdy nedozvieš.
Tu musím podporiť Bansky. Moje skúsenosti so servermi so schvaľovacím procesom hovoria, že nezverejnia dielo preto, že by sa im nepáčilo. Zverejneniu zabránia, iba ak ide spam či niečo absolútne odveci. Chápem aj to, že nemožnosť opravy by mala autorov viesť k väčšej zodpovednosti, lenže na druhej strane, autor k tomu môže pristupovať zodpovedne ako len chce, stane sa, že chybička vykĺzne. Ja si prečítam príspevok zo sedemkrát pred vyvesením, aj automatickou kontrolou ho preženiem, zverejním ho... a niekto mi do komentára hneď napíše, že preklep. Ja som ho však nevidela a naozaj nevidím nijakú možnosť, ako by som ho mohla dopredu odstrániť (nemám tzv. beta readerov, aspoň nie takých, čo by boli ochotní čítať každý môj produkt a ešte aj v časovom limite). Alebo si čítam vlastné príspevky po roku, dvoch a joj, tu preklep, tam opakujúce sa slová... to som ale tiež nevidela vtedy, keď som to tam vešala. Lenže chápem, že to môže fungovať len na princípe buď-alebo. Ak by sa príspevok musel schvaľovať, ale potom by autor dostal možnosť ho upravovať, mohol by ho celý prepísať podľa ľubovôle do formy, ktorá by už filtrom neprešla. Čiže všetko má svoje za aj proti.
A ešte mi napadlo, Martin: Ja som sa dosť dlho zdráhala publikovať na webe. A prečo? No preto, že mi pripadal ako naozaj také hnojisko, kde hocikto môže vykydnúť hocičo. Možno to vyznie nafúkane, ale mne naozaj nepripadalo fér dávať svoje príspevky, s ktorými som si dala vždy dosť práce, medzi príspevky, v ktorými si ich autor očividne nijakú prácu nedal, alebo ktorý ani neberie danú stárnku vážne. Zistenie, že nejaké stránky majú filter, ma príjemne prekvapilo. Neberiem to ako cenzúru – kto chce publikovať také veci, čo filtrom neprejdú (a podotýkam, že tie filtre mi fakt nepripadajú prísne), nech sa presunie inam. Nefiltrovaných serverov je dosť. Alebo si prinajhoršom založí vlastný, stadiaľ ho už naozaj nikto nemôže vyhodiť.
Pravá cenzúra je niečo iné – napríklad keď som kedysi na jednu stránku popravde napísala, že zverejnený článok je plagiát môjho článku – a môj komentár zmazali (článok zostal).
ak niekto rozhodne za mňa v prípade, že ide o príspevok v dĺžke troch písmen a nejakých výkričníkov alebo jednej výstražnej vety, bez akejkoľvek hodnoty pre čitateľa. Na literárnych stránkach hľadám niečo iné. Toto mi tam určite chýbať nebude.
Ja nerozprávam o cenzúrovaní článkov či komentárov, ktoré nesúhlasia s názormi správcu a administrátorov, a hoci sú prezentované korektne, bez invektív, zmažú ich. O tom mám celú esej na svojom webe...
To sa dá riešiť neskorším presunutím, či v extrémnom prípade vymazaním príspevku. Ak však niekto rozhoduje o tom, ktoré príspevky vôbec uverejní, tak on rozhoduje o tom, čo budeš čítať, nie Ty. Samozrejme, ak je to ich server, majú na to právo, ale ja s takým postupom nesúhlasím (ak ide o verejný server).
Neber to ale ako útok :-) Tieto témy vnímam dosť citlivo, lebo sme zrovna v ére, kde sa štáty snažia získať kontrolu nad Internetom a rozhodovať, čo si môžeš pozrieť, a čo nie. Ľudia sa tomu zatiaľ bránia, ale postupne, maličkými krokmi, sa presadzujú nové a nové opatrenia. A keď zrazu zistíš, že sloboda už nie je, je príliš neskoro.
ktorý je smutný z mojich názorov či postojov... (po Adhare). Tá cenzúra na LitWebe spočíva v tom, že sa skontroluje rubrika, či to do nej patrí a odmietne sa uverejniť niečo podobné príspevkom pána Feriho, teda jedna-dve výhražné vety, ktoré sú celým príspevkom. Akú umeleckú hodnotu prinášajú na literárnu stránku takéto príspevky? Nemajú sa takéto veci riešiť iným spôsobom a inde?
Na tej mnou spomínanej stránke sú lepšie texty aj horšie, dokonca aj tie úplne otrasné. Necenzúruje sa tam prejav, ale redakcia odmieta mať stránku zasvinenú spamom. A tým, že tam každý príspevok ostáva, že s ním nemožno tak slobodne hýbať, administrátori vedú k väčšej zodpovednosti každého prispievateľa. Smilanovia či Ferinovia to asi neriešia, ale väčšina autorov áno, nechcú byť na smiech, chcú si za tým, čo verejne publikujú, stáť.
Posledná otázka: Ako vyzerá operatívne riešenie? Aký časový horizont možno ešte za operatívny označiť?
Takéto debaty nie sú pre mňa. Čudujem sa sama sebe. Hádžem na ľudí len smútok a des, pritom som chcela... asi to naozaj pre Vás nie je dôležité ani zaujímavé, čo som chcela, k čomu smerujú moje aktivity, autorské aj ľudské.
Obmedziť počet príspevkov? Možno. Ale s cenzúrou (t.j. schvaľovacím procesom) nesúhlasím. Okrem toho, že to pridáva spústu roboty, ja by som nebol ochotný to podstúpiť, a teda nikdy nič nezavesil. Na Enigme pritom nie je zas tak moc prispievateľov, cenzúra by to zabila. Taktiež nechcem aby niekto druhý rozhodoval o tom, čo si môžem prečítať. Ak už sa nejaký problém s floodingom vyskytne, dá sa riešiť operatívne. Je to desivé že sotva 20 rokov po páde železnej opony ľudia sami na seba navrhujú cenzúru.
Opravy by som tiež nerušil, hlavne gramatické chyby si človek chce opraviť, ak si ich dodatočne všimne. Možno ešte tak zabrániť editovaniu po troch dňoch či týždni.
Čo by pomohlo je jednoduchý odkaz na staršie príspevky. Vpravo v lište vidím posledných 8, tak len kliknúť "predošlých 8" atď. I keď všimol som si, že sa k tomu dá dostať cez "Weblogy", predsa len to je také kostrbaté (a navyše obe sekcie sú tam pomiešané).
Hm, vyzerá to zaujímavo… a že Česi nečítajú po slovensky. :-) Registrovať sa tam však zatiaľ nebudem, lebo už mám tých serverov veľa, momentálne štyri. A ak autor chce byť na nejakom serveri úspešný, nestačí mu len vykydnúť príspevky, ako tuto Smilan – mal by sledovať, čítať, komentovať, zapájať sa… Veď aj na Enigme som nejaké dva roky pôsobila len ako komentátor, až potom som sa zaregistrovala a začala prispievať. Na aktívne sledovanie ďalšej takejto stránky mi už čas nestačí. Ibaže by sa mi uvoľnilo miesto, ak z nejakej z tých štyroch znechutene odídem :-) (to som zatiaľ spravila len na jednej).
Na MT veľa vecí nefunguje tak ako má a nielen po technickej stránke (ale aj po tej). Kto by tam kontroloval dodržiavanie pravidiel, keď si za slovom nestoja ani samotní admini a redaktori… ale to už je o inom.
Ja som zase nadviazala nejaké kamarátstva cez Enigmu.
Vydávajú aj tlačený Litwebář, ročenku s výberom najúspešnejších textov. V dvojke (nasbírano v roce dva) mám svoj Hriech kŕmený trestom. Každý mesiac nominujú päť próz a päť básní na text mesiaca, víťaza určujeme v hlasovaní. A zbierame litwáky, zlaté a iné dukáty:)
Mimochodom, nedávno som tam postúpila na priečku aktívny autor. Ešte jedno mimochodom, je to prvá komunita, kde sa vskutku cítim dobre, kde som naviazala priateľstvá (a to som tam len sedem mesiacov), pričom nejde len o virtuálny kontakt. Akoby ma v Čechách vedeli viac oceniť... lebo aj v časopise Lžička v šuplíku budem, čo síce nesúvisí s LitWebom, ale s Čechmi áno. Dodám, že na Enigmu som prišla vďaka Tebe, vedela som o vydavateľstve (vydavateľstvo už dva roky vie o mojom Hugovi:), nevedela som o blogu. Takže, ďakujem.
No a to, čo sa mi stalo s vymeneným textom autora (po mojej dávke dobrej vôle), stalo sa na MT...
Viem, že v budúcnosti zvažuješ vlastnú literárnu stránku (aj ja asi), takéto informácie si rada vymieňam, nech je na čom stavať. Z toho istého dôvodu som bola už na viacerých stránkach a z viacerých znechutene odišla (napríklad aj z MT).
no nazdar,
ak je toto o Santa Klausovi, potom dovi, dopo...