ďakujem

Prišla mi odozva od blogera podpisovaného ako smilan.
Zaväzuje sa v nej, že bude pridávať príspevky s nižšou frekvenciou, tak, ako sme ho o to žiadali. Pokiaľ považujete čítanie jeho príspevkov za stratu času, tak ich nečítajte. 

Najsmutnejšie na tom je, že dotyčný si to ani neprečíta, ani sa ho to neobtrie.

Tak tak, on komentáre zrejme nečíta, nikdy na ne nereaguje.

Ale nesúhlasím celkom s chlievikom, do "múzy" sa to rovnako nehodí. Ale keďže tam sme ho zväčša prestali čítať, tak sa možno presunul k vám...

kto si chce od niekoho konkretneho nieco precitat moze si ho vyhladat a nie takto tu zahadzat normalnych ludi pardon ale - sprostostami...hadat sa na webe je najlahsie a najhorsie co moze byt, ludia budte dospeli a nechajte priestor kazdemu....vsetky prispevky maju sancu byt precitane, ak maju CITATELIA o ne zaujem, ale takymto sposobom sa podla mna pozornost neziskava....je to smutne !!!!

a este vo vasom veku mily prispievatel !!!

Poznám literárne stránky, kde denne možno pridať len jeden príspevok a každý jeden schvaľuje redakcia/administrátori; majú na to 24 hodín a ak sa príspevok na stránke nezjaví, znamená to, že ich filtrom neprešiel. Takisto je v ich právomoci zmeniť chybnú kategóriu príspevku podľa svojho uváženia.

Navyše si nemožno svoje príspevky upravovať ani mazať (vo výnimočnom prípade mu ich zneviditeľnia, ak už na ich stránke nechce publikovať). Človek si potom naozaj lepšie zváži, čo pridá aj čo napíše v komentároch. Pre mňa - chronického sťahovača svojich textov a páliča mostov - sú také stránky ideálne a pre mnohých, čo sa tiež, ale inak, nevedia vpratať do kože, takisto.

Myslím,že by pomohlo jediné. Založiť nový "chlievik" - Smilan.....

Tiež predpokladám, že toto na Smilana nebude mať patričný “výchovný” vplyv, on sem príspevky len vykydne a o ich osud sa vôbec nezaujíma, je mu fuk, či ho niekto vytlačí. Čo by sa dalo adminom využiť – asi mu bude jedno aj to, keď mu ich vymaže…

Ja som už tiež navrhovala také aj onaké riešenia podobných problémov a stále sa tu nič nedeje. :-) Jedným z nich je aj obmedzovanie množstva vložených príspevkov množstvom autorových zmysluplných (!) komentárov k iným dielam. Áno, sú aj servery, kde všetko prechádza schvaľovacím procesom, čo sa mi pozdáva, ale pre adminov to musí byť obrovská záťaž. Nepáči sa mi však, ak vlastné príspevky nemôžem upraviť či stiahnuť – chybička sa vlúdi a vidieť ju vo svojom texte, s ktorým nemôžem nič urobiť, je ubíjajúce. Ja vždy starostlivo zvažujem a kontrolujem, čo sem vložím, napriek tomu som niektoré príspevky editovala kvôli opravám aj viac než desaťkrát.

chyby tiež opravia, ak ich o to požiadame. Nemusíme si ich ponechať navždy:) Jednoducho pošleme súkromnú správu alebo napíšeme do čusboxu a je to. Ak však niekto chce zmeniť a koľkokrát aj zmení celý text, ale pritom tam ostávajú pôvodné komentáre, je to poriadne nefér. Na tých stránkach, čo som spomínala, to jednoducho nie je možné. Predstav si, že niekomu vychytáš chyby, povieš narovinu svoj názor, nie veľmi príjemný pre neho. On ti potom napíše mail, požiada o pomoc a následne pošle upravenú verziu. Ty mu ju ešte trochu upravíš, ohodnotíš, a on ju potom vloží namiesto pôvodného, tebou skritizovaného textu, nad tvoj pôvodný nelichotivý komentár. A vyzeráš ako debil:)

Inak, to, čo spomínaš  - príspevky kontra komentáre - majú tiež ošetrené. Rôznymi stupňami a s nimi spojenými právomocami, takže: čitateľ, nováčik, autor, aktívny autor, redaktor, administrátor, hlavný administrátor, správca. Takto môžeš pomaly stúpať (asi najďalej po administrátora:), ak píšeš dobre, ak sa zúčastňuješ súťaží, ktoré vyhlasujú a ak tvoje komentáre sú pre ostatných prínosné; ak sú v takej forme, ktorá neútočí, ale ani zbytočne a kontraproduktívne nechlácholí.

Ešte dodám, že ten, kto príspevok schvaľuje pred tým, ako ho pustí na sklo, napíše mu aj prvý komentár, a tak žiaden príspevok nie je bez komentára. Myslím si, že to tam majú dobre zariadené.

Chudáci admini, furt majú plné ruky práce. :-) Áno, uvedomujem si, že ak autor urobí priveľké zásahy do textu, komentáre sú potom už odveci. Preto považujem za samozrejmé, že ak spravím väčšie – ale aj menšie – úpravy, tak napíšem komentár, v ktorom na túto skutočnosť upozorňujem. A na Mámtalente to stojí aj v pravidlách, že na zmeny autor musí upozorniť.

Hm, a môžeš mi napísať, o aké stránky sa konkrétne jedná? Ja som vo svojom komentári mala na mysli www.scifi.sk, kde odnedávna pôsobím a je to prvá stránka so schvaľovacím procesom príspevkov, čo som kedy videla.

LitWeb.cz

Vydávajú aj tlačený Litwebář, ročenku s výberom najúspešnejších textov. V dvojke (nasbírano v roce dva) mám svoj Hriech kŕmený trestom. Každý mesiac nominujú päť próz a päť básní na text mesiaca, víťaza určujeme v hlasovaní. A zbierame litwáky, zlaté a iné dukáty:)

Mimochodom, nedávno som tam postúpila na priečku aktívny autor. Ešte jedno mimochodom, je to prvá komunita, kde sa vskutku cítim dobre, kde som naviazala priateľstvá (a to som tam len sedem mesiacov), pričom nejde len o virtuálny kontakt. Akoby ma v Čechách vedeli viac oceniť... lebo aj v časopise Lžička v šuplíku budem, čo síce nesúvisí s LitWebom, ale s Čechmi áno. Dodám, že na Enigmu som prišla vďaka Tebe, vedela som o vydavateľstve (vydavateľstvo už dva roky vie o mojom Hugovi:), nevedela som o blogu. Takže, ďakujem.

No a to, čo sa mi stalo s vymeneným textom autora (po mojej dávke dobrej vôle), stalo sa na MT...

Viem, že v budúcnosti zvažuješ vlastnú literárnu stránku (aj ja asi), takéto informácie si rada vymieňam, nech je na čom stavať. Z toho istého dôvodu som bola už na viacerých stránkach a z viacerých znechutene odišla (napríklad aj z MT).

Hm, vyzerá to zaujímavo… a že Česi nečítajú po slovensky. :-) Registrovať sa tam však zatiaľ nebudem, lebo už mám tých serverov veľa, momentálne štyri. A ak autor chce byť na nejakom serveri úspešný, nestačí mu len vykydnúť príspevky, ako tuto Smilan – mal by sledovať, čítať, komentovať, zapájať sa… Veď aj na Enigme som nejaké dva roky pôsobila len ako komentátor, až potom som sa zaregistrovala a začala prispievať. Na aktívne sledovanie ďalšej takejto stránky mi už čas nestačí. Ibaže by sa mi uvoľnilo miesto, ak z nejakej z tých štyroch znechutene odídem :-) (to som zatiaľ spravila len na jednej).

Na MT veľa vecí nefunguje tak ako má a nielen po technickej stránke (ale aj po tej). Kto by tam kontroloval dodržiavanie pravidiel, keď si za slovom nestoja ani samotní admini a redaktori… ale to už je o inom.

Ja som zase nadviazala nejaké kamarátstva cez Enigmu.

  Obmedziť počet príspevkov? Možno. Ale s cenzúrou (t.j. schvaľovacím procesom) nesúhlasím. Okrem toho, že to pridáva spústu roboty, ja by som nebol ochotný to podstúpiť, a teda nikdy nič nezavesil. Na Enigme pritom nie je zas tak moc prispievateľov, cenzúra by to zabila. Taktiež nechcem aby niekto druhý rozhodoval o tom, čo si môžem prečítať. Ak už sa nejaký problém s floodingom vyskytne, dá sa riešiť operatívne. Je to desivé že sotva 20 rokov po páde železnej opony ľudia sami na seba navrhujú cenzúru.

  Opravy by som tiež nerušil, hlavne gramatické chyby si človek chce opraviť, ak si ich dodatočne všimne. Možno ešte tak zabrániť editovaniu po troch dňoch či týždni.

  Čo by pomohlo je jednoduchý odkaz na staršie príspevky. Vpravo v lište vidím posledných 8, tak len kliknúť "predošlých 8" atď. I keď všimol som si, že sa k tomu dá dostať cez "Weblogy", predsa len to je také kostrbaté (a navyše obe sekcie sú tam pomiešané).

ktorý je smutný z mojich názorov či postojov... (po Adhare). Tá cenzúra na LitWebe spočíva v tom, že sa skontroluje rubrika, či to do nej patrí a odmietne sa uverejniť niečo podobné príspevkom pána Feriho, teda jedna-dve výhražné vety, ktoré sú celým príspevkom. Akú umeleckú hodnotu prinášajú na literárnu stránku takéto príspevky? Nemajú sa takéto veci riešiť iným spôsobom a inde?

Na tej mnou spomínanej stránke sú lepšie texty aj horšie, dokonca aj tie úplne otrasné. Necenzúruje sa tam prejav, ale redakcia odmieta mať stránku zasvinenú spamom. A tým, že tam každý príspevok ostáva, že s ním nemožno tak slobodne hýbať, administrátori vedú k väčšej zodpovednosti každého prispievateľa. Smilanovia či Ferinovia to asi neriešia, ale väčšina autorov áno, nechcú byť na smiech, chcú si za tým, čo verejne publikujú, stáť.

Posledná otázka: Ako vyzerá operatívne riešenie? Aký časový horizont možno ešte za operatívny označiť?

Takéto debaty nie sú pre mňa. Čudujem sa sama sebe. Hádžem na ľudí len smútok a des, pritom som chcela... asi to naozaj pre Vás nie je dôležité ani zaujímavé, čo som chcela, k čomu smerujú moje aktivity, autorské aj ľudské.

To sa dá riešiť neskorším presunutím, či v extrémnom prípade vymazaním príspevku. Ak však niekto rozhoduje o tom, ktoré príspevky vôbec uverejní, tak on rozhoduje o tom, čo budeš čítať, nie Ty. Samozrejme, ak je to ich server, majú na to právo, ale ja s takým postupom nesúhlasím (ak ide o verejný server).

Neber to ale ako útok :-) Tieto témy vnímam dosť citlivo, lebo sme zrovna v ére, kde sa štáty snažia získať kontrolu nad Internetom a rozhodovať, čo si môžeš pozrieť, a čo nie. Ľudia sa tomu zatiaľ bránia, ale postupne, maličkými krokmi, sa presadzujú nové a nové opatrenia. A keď zrazu zistíš, že sloboda už nie je, je príliš neskoro.

ak niekto rozhodne za mňa v prípade, že ide o príspevok v dĺžke troch písmen a nejakých výkričníkov alebo jednej výstražnej vety, bez akejkoľvek hodnoty pre čitateľa. Na literárnych stránkach hľadám niečo iné. Toto mi tam určite chýbať nebude.

Ja nerozprávam o cenzúrovaní článkov či komentárov, ktoré nesúhlasia s názormi správcu a administrátorov, a hoci sú prezentované korektne, bez invektív, zmažú ich. O tom mám celú esej na svojom webe...

Tu musím podporiť Bansky. Moje skúsenosti so servermi so schvaľovacím procesom hovoria, že nezverejnia dielo preto, že by sa im nepáčilo. Zverejneniu zabránia, iba ak ide spam či niečo absolútne odveci. Chápem aj to, že nemožnosť opravy by mala autorov viesť k väčšej zodpovednosti, lenže na druhej strane, autor k tomu môže pristupovať zodpovedne ako len chce, stane sa, že chybička vykĺzne. Ja si prečítam príspevok zo sedemkrát pred vyvesením, aj automatickou kontrolou ho preženiem, zverejním ho... a niekto mi do komentára hneď napíše, že preklep. Ja som ho však nevidela a naozaj nevidím nijakú možnosť, ako by som ho mohla dopredu odstrániť (nemám tzv. beta readerov, aspoň nie takých, čo by boli ochotní čítať každý môj produkt a ešte aj v časovom limite). Alebo si čítam vlastné príspevky po roku, dvoch a joj, tu preklep, tam opakujúce sa slová... to som ale tiež nevidela vtedy, keď som to tam vešala. Lenže chápem, že to môže fungovať len na princípe buď-alebo. Ak by sa príspevok musel schvaľovať, ale potom by autor dostal možnosť ho upravovať, mohol by ho celý prepísať podľa ľubovôle do formy, ktorá by už filtrom neprešla. Čiže všetko má svoje za aj proti.

A ešte mi napadlo, Martin: Ja som sa dosť dlho zdráhala publikovať na webe. A prečo? No preto, že mi pripadal ako naozaj také hnojisko, kde hocikto môže vykydnúť hocičo. Možno to vyznie nafúkane, ale mne naozaj nepripadalo fér dávať svoje príspevky, s ktorými som si dala vždy dosť práce, medzi príspevky, v ktorými si ich autor očividne nijakú prácu nedal, alebo ktorý ani neberie danú stárnku vážne. Zistenie, že nejaké stránky majú filter, ma príjemne prekvapilo. Neberiem to ako cenzúru – kto chce publikovať také veci, čo filtrom neprejdú (a podotýkam, že tie filtre mi fakt nepripadajú prísne), nech sa presunie inam. Nefiltrovaných serverov je dosť. Alebo si prinajhoršom založí vlastný, stadiaľ ho už naozaj nikto nemôže vyhodiť.

Pravá cenzúra je niečo iné – napríklad keď som kedysi na jednu stránku popravde napísala, že zverejnený článok je plagiát môjho článku – a môj komentár zmazali (článok zostal).

To samozrejme neprekáža nikomu. Ale keď nezverejnia niečo, čo by si si aj prečítala, to sa nikdy nedozvieš.

Vieš, skoro všetko začína s dobrým úmyslom, aj cenzúra. Ale skôr či neskôr sa to vymkne z pod kontroly.

Áno, dnešný svet je o spúste informácií, z ktorých väčšina je balast. Človek musí byť schopný filtrovať, inak sa v tom stratí. Ale chcem si to filtrovať sám.

Iste, ale aspoň si mohla napísať komentár, a niekto si ho mohol všimnúť. Sama ale vidíš, že nie je dobre, ak má niekto právomoc rozhodovať, čo sa zverejní a čo nie. Pretože skôr či neskôr ju zneužije.

Nebudeme nič cenzurovať, posudzovať ani mazať. Toto je otvorený web. 

Kto chce, nech si založí "kontrolovaný" web pre elitnú skupinu (varujem Vás pred tým - stojí to neskutočne veľa času a peňazí - a priamy úžitok (okrem "dobrého pocitu" že ste pár intelektuálom dovolili sa vzájomne okiadzať a viesť debaty "na úrovni") z toho neplynie naozaj žiadny. Máte na také extravagancie čas? A z čoho budete žiť?

(Paradoxne to píšem ja, čo som tu pred 13. rokmi založil literárny blog, a za ten čas investoval doňho kopu, naozaj obrovskú kopu času a aj dosť peňazí, a priamy úžitok je tiež blízky nule (samozrejme okrem "dobrého pocitu ... atď." No, možno si sem-tam niekto, kto sem zablúdi kvôli kamarátkinej básničke, kúpi nejakú našu knihu, čo je "priamy" úžitok. Ide však podľa mňa o ojedinelé prípady - a potom, my s predajom kníh nemáme problémy. Problémy máme sem-tam s neplatičmi.)

Život ma naučil, že väčšina tzv. morálnych problémov sa dá previesť na tzv. technické problémy.
(Napr. morálny problém ísť či neísť na interrupciu rieši antikoncepcia - čo je vhodné "technické" riešenie, pričom "morálny" problém odpadne. Ak je však Vaším "morálnym problémom" branie antikoncepcie, dá sa to "technicky" vyriešiť tak, že napr. vstúpite do kláštora - a máte vymalováno... riešení je však vždy oveľa viac. Ľudia robia chyby v tom, že "morálne" problémy začnú riešiť, až keď nastanú, namiesto aby ich s časovým predstihom predvídali a urobili technické opatrenia, aby nenastali.) Jój, zas odbočujem.

Smilana budeme riešiť ako tzv. technický problém - ináč si tu môže písať čo len chce. A čo to má s "múzou" ?  Sú to úvahy o základných veciach bytia (to by potom ani Biblia nepatrila do literatúry), to že sú pre niektorých čitateľov bigotne dogmatické či vychádzajúce z "jedine správneho učenia", nerozhoduje. Dá sa to vybaviť diskusiami. Ja viem, smilan sa do nich nezapája (čo je na druhej strane dobre - iste by vzplanulo množstvo flamewar konfliktov - a tie nemajú nijaké riešenie - a možno preto ani nijaký význam).

Pokúsim sa skontaktovať sa s tajomným "smilanom" a dohodnúť sa na nižšej frekvencii pridávania príspevkov, prípadne na zapojenie sa do diskusie.

Podobne sme sa dohodli s p. Sokolom - a je (dúfame) po problémoch.

Zatiaľ vydržte a tieto príspevky jednoducho ignorujte.

V. Preložník  

P.S. Na ostatné reakcie na Vaše komentáre dnes nemám čas - sme zavalení prácou na knihách. Hádam sa k nim časom dostanem - niektoré Vaše nápady by bolo možné hádam aj realizovať. Iné sú pre naše vydavateľstvo celkom nevhodné. Ale o tom inokedy.

Teším sa, že Vám na enigmáckom blogu záleží, a že sa sem opakovanie vraciate. S príspevkami i komentármi. I love you, mom. (I love you, too.)

Poslali sme prevádzkovateľovi stránky, z ktorej pochádzajú príspevky podpisované ako smilan túto výzvu:

Dobrý deň,

už dlhší čas pridávate svoje príspevky do blogu na stránke www.enigma.sk. Redakcia stránky po reakciách našich blogerov má k Vašej aktivite 2 pripomienky:
(1) Príspevok na náš web "zavesíte" a je Vám načistio jedno, čo si o ňom ľudia myslia. Na nijaký komentár ste doteraz nezareagovali. Je to veľmi nekorektné a pripomína to spamovacie roboty. Ak nebudete reagovať na komentáre našich blogerov, budeme sa k Vašim príspevkom správať tak, ako sa správame k spamerom - požiadame správcu Vašej stránky, aby Vám pohrozil jej zrušením.
(2) Frekvencia Vašich príspevkov je príliš vysoká - vytláčate tým ostatných prispievateľov z MONITORA príspevkov, čím im znižujete čítanosť. Znížte, prosím, frekvenciu pridávania príspevkov na cca raz za 14 dní.

Ak dodržíte tieto pravidlá, nemáme nič proti uverejňovaniu Vašich myšlienok na našom blogu, aj keď je prednostne zameraný na literárne príspevky. 

Ďakujeme.

Mgr. Vladimír Preložník
konateľ
ENIGMA PUBLISHING, s.r.o

P.S. Zaraďujte svoje príspevky do oddelenia KOPE VÁS MÚZA, nie do oddelenia CESTY - tam patria turistické fotoreportáže z prírody (pojem cesta chápeme doslova, nie v prenesenom význame, ako Vy.)