Najnovšie komentáre
Akýkoľvek agitujúci bulvárny snímok je pre mňa balast. Najväčšiu váhu má však osobná skúsenosť. A výsledky. Ale väčšina ľudí toto učenie odvrhne skôr, ako ho vyskúša. Presne v hesle - čo vyzerá divne, čo narúša moje videnie sveta a moje presvedčenia, čo sa vymyká bežnému prežívaniu, je zlé, nebezpečné, smiešne, obyčajné žvásty, milí moji. Nehnevám sa. Nikto nie je povinný vysvetľovať svoj vlastný postoj, ale ani sa obraňovať, hej, mier:)
Ok ospravedlňujem sa ti, možno si k svojmu názoru dospel iným spôsobom. Používaš ale presne tie isté termíny ako v tom filme, na základe čoho sa dá usudzovať, že si sa s ním stotožnil. Ja som hodnotil predovšetkým film. Ale samozrejme, k podobnému presvedčeniu sa dá dôjsť aj inak. Metafyzika je veľmi stará disciplína.
Z pohľadu pisateľa:
poviedka - pre nás nespisovateľov
román - pre tých čo sa považujú za spisovateľov
sága - pre skutočných majstrov
Z pohľadu čitateľa:
poviedka - do vlaku, na služobnú cestu
román - vyskúšanie nového autora či žánru
sága - plnohodnotný zážitok
Tréning:
Písanie poviedok môže trénovať gramatiku, štylistiku, vyjadrovanie a pod. Nemyslím si ale, že to je tréning na písanie románov - maratónec tiež netrénuje behaním šprintu (alebo len veľmi okrajovo).
V podstate je Secret pre mňa viac ako hodina žvástov o tom, ako je im dobre. Okej, niečo na tom bude, ja to nazvem slovom autoseugescia - ako chceš aby ti bolo, tak ti aj bude. A šťastný budeš, aj keď budeš bývať v jednej izbe so slepicami, ale rovnako môžeš byť nešťastný s veľa peňázmi. A čítal som aj knihu, ale akosi mi to nič nedalo. Stále sa opakujúca jedna veta - to je dosť zlé.
že sa tak rýchlo našiel niekto, kto posúdil moju reakciu ako výsledok po vzhliadnutí filmu. Akoby len tak mohol človek dôjsť k tomuto svojmu presvedčeniu. Blahoželám.
... a akéžeto myšlienky vyžarovalo 4-ročné dieťa, keď dostalo od Vesmíru odpoveď v podobe rakoviny, ktorá ho do roka zahubila?
(Žvásty, žvásty, žvásty...)
Robím to nerád, ale v podstate súhlasím so Smilanom. Zákon rovnováhy je dôležitý. „Nadýchnuť sa môžeme iba toľko, koľko vydýchneme.“ Ak sa aj nerovnováha vytvorí, musí neskôr zákonite dôjsť k súladu.
Na vyčítané múdra z The Secret by som si dával pozor.
Tento film (kniha) úplne ignoruje sociálnu realitu a redukuje ju na akési absolútne, individualistické a všemohúce JA. Odvoláva sa na nejaký neznámy pseudoprírodný zákon príťažlivosti (ak nerátame ten Newtonov, ktorý s ním má ale spoločný len názov :P), úplne pritom obchádzajúc zákon kauzality.. každý jav má predsa príčinu, zároveň i dôsledok, neustále nás a naše činy ovplyvňujú rozhodnutia druhých, ktoré my sami ovplyvniť nedokážeme. Myšlienka filmu Secret vychádza z existencie prírodného zákona, je materialistická, zároveň to mieša dokopy so solipsizmom, s hodnou dávkou metafyziky, s výrokmi slávnych, účelovo vytrhnutými z kontextu, s panteizmom, s motivačnými žvástami s dôveryhodnosťou teleshopingu, nevynechajúc ani „stručný úvod“ do kvantovej fyziky. Dokopy sa teda jedná o akýsi necelistvý, tendenčne pozliepaný guláš, ktorý zostáva v konečnom dôsledku verný svojmu názvu – sekrét.
Určitý význam mu ale neupieram – ale len na úrovni viery, podobne ako náboženstvu. Toho kto tomu úprimne verí, môže naozaj stretnúť úspech. „Uzdravuje“ ale viera, nie objektívna platnosť zákona príťažlivosti.
Inak je celý film komplet len jednostrannou obhajobou západného štýlu myslenia. Medzi riadkami nám zdeľuje, že bohatstva (nemyslím „bohatstvo“ duchovné) je dosť pre všetkých a že každý môže na každom zarobiť a teda je akousi vzpruhou pre utrápených ľudí v ťažkých časoch ekonomickej depresie, asi ako reklama „bojovníci proti kríze“.
Nuž, ako prezrádzajú smajlíky, s tým založením vydavateľstva som to nemyslela až tak vážne. Niežeby som nechcela, akurát pochybujem, že na to niekedy budem dosť bohatá, lebo keby som aj získala nejaké väčšie peniaze, je tu plno iných priorít (ako letieť do vesmíru, napríklad). Založenie vlastného vydavateľstva je ako nákladný, náročný a emočne nie veľmi žeravý projekt dosť na chvoste.
Nechcela by som založiť vydavateľstvo len pre sci-fi, ale pre všetky fantastické žánre, čo zahŕňa aj fantasy a horor. Rozšírila som to preto, lebo tej sci-fi sa na Slovensku produkuje naozaj málo nehovoriac o dobrej. Zato fantasy letí. Na druhej strane som ale nechcela mať záber vydávania príliš široký nakoľko ja ako riaditeľ vydavateľstva by som asi musela čítať podstatnú časť, ak nie všetky rukopisy a preto je nutné, aby boli pre mňa čitateľné. Asi každý má nejaký žáner, ktorý mu „nereže“ – pre Teba sú to detektívky, pre mňa zase tzv. ženské romány. Ten chcem vylúčiť. Zároveň by som rada podporila spomínané tri žánre nielen preto, že ich čítam, ale aj preto, že sa im zo strany existujúcich vydavateľov nevenuje dostatočná pozornosť. Napríklad cez projekt Mámtalent vyšlo už zo 20 kníh ale ani jedna nebola v spomínaných troch žánroch, čo je podozrivé. Áno, môže to byť spôsobené aj tým, že v týchto žánroch je viac braku ako v iných, lebo si ich volia prevažne mladí, nevypísaní autori, to na mnohých príspevkoch vidno. Ale neverím, že by sa tam nenašlo niečo dobré, ja sama som už na Mámtalente našla. :-)
Reálnejšie ale naozaj vidím ten literárny server. Nielen preto, že je to menej nákladné, ale tiež preto, lebo ako dlhoročný návštevník niekoľkých takýchto serverov lepšie vidím, ako fungujú, kde majú nedostatky a čoho by som sa chcela vyvarovať (kdežto do fungovania vydavateľstiev nevidím). S tými nezmyselnými komentármi, čo by sa mazali, som to nemyslela tak, že by sa mazali komentáre nesúvisiace s textom, ale komentáre obsahujúce zmes nezmyselných hlások typu „chdsafhjsdahfsjkv“, ktorými by chceli autori oblafnúť server, aby sa im umožnilo vloženie ďalšieho ich vlastného príspevku. Budem mať softvér na rozpoznávanie slov, podobný, ako kontroluje aj diplomové práce a ak priveľké percento príspevku bude softvérom nerozpoznateľné, neodošle sa. Ja ako admin budem riešiť len sporné prípady na hrane a osobné upozornenia užívateľov na nevhodný obsah komentárov. Samozrejme, všetko sa dá oklamať, lenže to už chce premýšľanie a s tým si väčšina ľudí námahu nedá, hlavne ak „o nič“ nejde.
Čo sa týka menšej uzavretej komunity, s tým počítam. Takýto systém nemusí vyhovovať každému. Napriek tomu na portáloch sa nachádza naozaj dosť autorov, ktorí sú ochotní komentovať keď už pre nič iné tak preto, aby im to iní autori vrátili v podobe komentárov pod ich dielami. Lenže nakoľko existujúce servery si komenty nevynucujú, snaha autorov môže vyjsť navnivoč (komentujú ako o život a napriek tomu sa sami žiadnych komentov nedočkajú). Tomu sa môj server bude snažiť zabrániť.
Áno, viem, že admini sa často dostávajú do nemilosti a z každého serveru z času na čas niekto naštvaný odíde tresnúc za sebou virtuálnymi dverami. :-) Iste to prinesie kopu problémov, aj takých, o ktorých sa mi dnes ešte ani nesníva. Počítam s tým a dívam sa na to skôr ako na zdroj zaujímavej skúsenosti, ktorú okolnosť som nepredpokladala. Fungujem takto už roky – do mnohých akcií nejdem s nadšením, že to musí vyjsť, ale so zvedavosťou, na čom to zlyhá, keďže si myslím, že som zabezpečila všetko. :-)
No a v jednej diskusii chlapík tvrdil presný opak. Že vraj skutočný spisovateľ je len ten, kto dokáže napísať poviedku, ostatní sú grafomani. Nemôžem sa stotožniť ani s jedným, ani s druhým názorom. Žáner nerobí spisovateľa. Kto tvrdí opak, tak je voči nejakému žánru zaujatý už z princípu, čo nie je správne (ja síce pre zjednodušenie hovorím, že som zaujatá voči už spomenutým ženským románom, ale pripúšťam, že naozaj veľmi kvalitne spracovaný ženský román by sa mi mohol páčiť). Roald Dahl písal skvelé poviedky, jeho poviedková tvorba sa mi pozdávala viac ako románová, aj keď romány som od neho čítala len dva.
Súhlasím však s tým, čo si napísal o tréningu. A práve preto nepovažujem “trénovanie” na poviedkach pred písaním románu za nevyhnutné. Stavbu románov na poviedkach pisateľ aj tak nenatrénuje a to ostatné sa dá prepracovať potom, ako nazbiera skúsenosti pri písaní ďalších románov. :-)