Najnovšie komentáre
Nádherná báseň, až mi slzičky vyšli. Asi preto, že sa viem vcítiť do týchto slov, keďže som sama zažila takúto lásku. Či je skutočná alebo nie, ale aj pri tejto láske človek cíti akoby bolo skutočná, len škoda že nie je opätovaná a nie je z toho vzťah :(. Pozdravujem autora.
Môže byť ešte rada, že nečítala o slečne B. (Goethe).
A tradične oprava: "Keď som sa dostala k sudu na dažďovej vody" -> k sudu na dažďovú vodu.
Nuž, z básní mám asi traumu, lebo ma v škole nútili učiť sa ich naspamäť :-)
Určite si náju svoju cieľovú skupinu, mňa ale žiadna neoslovila.
Ej, to je slovo do bitky, no som zvedavá, ako si Ťa tí poeti (ktorých je tu možno aj väčšina) podajú!
No však ja som poviedku napísala, aj tu na blogu bola a keby len jedna. To aby som napísala ságu, presnejšie nejakú dokončila (lebo zopár románov myslených ako časti ságy už hotových mám). :-)
Keďže ide o subjektívne hodnotenie, mám právo byť zaujatý :-) Najviac zaujatý som ale voči poézii, dobrá poézia sa proste napísať nedá!
Chlapík sa ale mýli. Myslím že každý románopisec dokáže napísať poviedku - dokonca aj Ty. Napísať dobrú ságu je trochu iná káva. Udržať dielo zaujímavé, vyvážené a vhodne gradované na tisíckach strán, roztočiť spleť dejových línií a desiatok postáv bez toho aby to skončilo chaosom či nezrovnalosťami, to je komplexnosťou niekde úplne inde ako poviedka.
Poviedka je ako stavať dom, román už bude veľká budova, napr. bytovka či biznis centrum, a sága, to je projektovanie celého sídliska.
Sliepka niečo našla. Nemá z toho dobrý pocit. Marí sa jej, že ten nepríjemný pocit už niekedy mala. Pre tú istú vec. Zo strachu aj z hnevu sa rozkotkodáka. Pribehne k nej druhá sliepka. „Čo sa stalo? Našla si niečo?“ pýta sa jej. Prvá sliepka sa zahanbí, ale rýchlo jej príde na um spásonosná myšlienka. Odpovie, že áno, čosi našla, ale čo, to nemôže prezradiť, je to tajomstvo. Aj druhá sliepka sa rozkotkodáka, musí predsa svetu oznámiť svoj názor. Vzápätí sa pridá tretia sliepka a štvrtá a... Rozkotkodákaný celý háj. V tom ruchu a rozruchu nezačujú povzdych orla, letiaceho nad ich kráľovstvom. Nedozvedia sa, že o žiadne Tajomstvo nejde. Orol verí svojmu ostrému zraku a keďže verí aj svojim krídlam, viac ako jeden povzdych ich slávnosti nevenuje. Odletí.
Milé deti, koniec rozprávky a teraz šup do práce. Raz vám prečítam o tom, čo našiel Bansky, ako to má a prečo, ale to už bude z inej knihy.
Len malá poznámka pre mierne upokojenie potenciálnych spisovateľov:
Vydávame sériu kníh megaúspešnej anglickej spisovateľky Michelle Paverovej - príbeh 12-ročného Toraka a vlčieho mláďaťa z doby kamennej (6 kníh v sérii, preložené do takmer 40 jazykov). Práve teraz u nás vyšiel aj jej skvelý hrôzostrašný príbeh pre dospelých Temná hmota a kúpili sme aj práva na ďalšiu sériu kníh tejto autorky, Bohovia a bojovníci, odohrávajúcu sa v dobe bronzovej. Ide o spisovateľku, o ktorú sa dnes vydavateľstvá doslova bijú (napríklad na Kroniku temného dávnoveku dostala najvyššiu finančnú zálohu na honorár v dejinách veľkej Británie, ešte PRED napísaním 1. knihy série - Brata Vlka).
A teraz tá poznámka:
Z rozhovoru s ňou sme sa dozvedeli, že na prvú zmluvu s vydavateľom čakala 16 (!) rokov, počas ktorých si písala príbehy po večeroch, pričom pracovala v právnickej firme.