mne sa to paci...

mena su tiez dobre, hned som si vsimla, ze nie su anglicke-ktore si doteraz asi najviac pouzivala, vsak? ja si myslim, ze kadzy by mal svojich hrdinov nazvat ako chce, ved je to jeho dielko, a komu sa nepaci, nech necita alebo nech ich vola po svojom .. 

no som zvedava, ako to s Jackie dopadne(to je francuzske?) ale je to fakt zaujimave citanie, aj preto, ze nepises "samu romantiku" a preto to ma taky silno realisticky nadych...aj ked o smrti hladom neviem nic, nie je pre mna podstatne, ci sa to da, alebo nie, podstatny je charakter postavy...aj mne sa ta "chladnicka" pacila, a niekde v polovicke mi prebehla myslou predstava, co by sa tak stalo keby ju naozaj nasli, a radostne placuc sa tesili, ze to stihli :D  ale myslim si (a dufam), ze taka "sama romantika" to nebude....

nech ta preklepy opustaju !!! :)

No veruže sú chúdence.Táto včielka pažravá je dosť brutálna básnička a skončí tragicky. Nuž čo už, keď nevedela prestať s papaním. Podľa tvojho komentu si, ale myslím, že už by tu niekto mal dať nejaku veselú zvieraciu litániu.

Veľmi pekné!

Iba začínam mať pocit, že sa to tu pomaly mení na studnicu múdrostí o zvieratkách, ale to je detail. :) Heh, včielka Ikaros... pobavila. Len tie chúdence zvery furt skončia nejako neslávne.

Lenže ten zrub stál v lese a zakrývali ho stromy. Dym z komína je niečo iné, ten stúpa vysoko nad stromy.

Opravila som. Aj mučebníčku.

Dôvodom opakovania je niekedy aj sebapresviedčanie. A niekedy len znázornenie bludných myšlienkových kruhov... ale kým nenudí, je to v poriadku. :-) Aj nad touto kapitolou som sa natrápila, nie a nie ju doupravovať k svojej spokojnosti, ďalšia ale snáď už bude lepšia. :-)

To je pekné veľdielo!, škoda, že moj snehuliak z Marsu sa už roztopil...možno by mu" konkuroval".

sa povie mučeník/mučeníčka.

  Ak tam má okná, na žiar sviečok či plameňa v piecke by si tiež mala dať pozor, tie v noci vidno do ďaleka.

  A oprava: "Vo viere, hoci aj klamlivej, by som odovzdane čakal na smrť s vidinou odmeny mučebníčky." - čakal na čakala.

ma zaujali. Keď je tma naozaj tmou - sama sebou, ako som ten jej stav nazvala, som zistila, odkedy bývam na lazoch. V Bratislave sa to zažiť nedá. (Aj rúbať drevo už viem, aj o snehu, ktorý sa netopí, lež pribúda a pribúda, že lopata nestačí vyschnúť, som sa dozvedela.) Plač ako ďalšia lož o živote... o plači som kdesi napísala: V noci neplačem. Niektoré veci sa zunujú. Možno len vypotrebujú. Jackie sa trochu opakuje a trochu viac ľutuje, ako mi je milé, ale chcem čítať ďalej:)

Díky. Pochvala má snáď tiež ísť na moju adresu :-). Už len aby tie podmienky boli, lebo napr. v zime 2010/2011 sa nedalo stavať ani raz. A tento rok zase hneď trikrát.