tak som asi zle pochopil komentar na ktory som reagoval. sorry

Téma ako klišé? Tomu, priznávam sa, nerozumiem, s témou náhradného materstva v stredoveku som sa ešte nestretla (i keď možno o tom už niekto písal a len o tom neviem). Nie si sám, kto si neobľúbil Alitu, no stále som z toho úprimne zmätená – osud k nej bol krutý, napriek tomu sa nepoddala, bola akčná, čo viac sa dá od postavy chcieť? Možno nemať sebaľútosť? Lenže ja osobne v pozícii čitateľa beriem oprávnenú sebaľútosť u postáv ako plus a dôvod na sympatie. Oprávnená sebaľútosť značí, že to má fakt blbé, nie že je to nejaká urevaná pubertiačka nevediaca čo so sebou (viď štvrtý bod zo Zabiť ho je málo). Naopak ak niečo neznášam, tak sú to postavy, čo sa v drsných podmienkach ani trošku nepoľutujú. To je neprirodzené, neľudské. Napríklad Meyerová má také postavy a pôsobia strašne umelo (opäť viď prvý bod zo Zabiť ho je málo). (Meyerovú idem onedlho zdrbať v recenzii.)

A k ženskej téme – áno, v jednej súťaži istý porotca napísal niečo v zmysle, že ho to neoslovilo, lebo je muž. Iróniou je, že je to asi jediný môj ženský príspevok. Normálne píšem hard sci-fi, kde je to samá technika, akcia, násilie, žiadne rozoberanie mileneckých vzťahov a detí – ale ani takéto veci si nenachádzajú dosť spokojných čitateľov. Proste výhovorka sa vždy nájde, ale problém je podľa mňa niekde inde – nad tým zase filozofujem v príspevku Ako sa vám páči.

P.S.: Tiež nevyčítam, zamýšľam sa.

Nikdy som nepísala, že sa chcem páčiť každému čitateľovi, no napriek tomu si to myslíš nielen ty. To, že je nemožné páčiť sa každému, mi bolo evidentne jasné už pri písaní poviedky Dievčatko a dobrá víla v roku 2012, kde táto informácia objavila. No dokonca aj ľudia, čo ju čítali (nielen ty), mi pripisujú tento scestný názor. Neuveriteľné... Samozrejme, že ani ten najväčší bestseller, aký kedy vznikol, sa nepáčil každému čitateľovi. Ja sa chcem len páčiť mne dostačujúcemu počtu čitateľov, čo zďaleka nie sú všetci ľudia na svete. Ani zďaleka všetci ľudia na Slovensku. Ďalšie vety sú rovnako odveci. Na Facebooku lajky nezbieram a nikdy som nikde netvrdila, že chcem byť čítaná iba ja. Naozaj neviem, kde si na to prišiel, aj keď tuším – odporúčam príspevok Dojmy s pojmami.

A pre zvýšenie prístupnosti som spravila všetko, čo je v mojich silách. Vediem si stránku, spamujem, kde sa dá, nálepkujem plagátmi, rozdávam letáky, robím čítačky, besedy. Problém nastáva pri takých formách propagácie, na ktoré treba viac než mňa. Pokiaľ mi niekto sám od seba neponúkne rozhovor/článok, je úplne zbytočné ho oslovovať. Výsledkom je zákonite totálna ignorancia. Čo s tým robiť, neviem. Nedávno som zistila, že ani mávaním euráčmi si u ľudí nevyslúžim dôstojné a čestné správanie, neignoranciu. Keď už ani peniaze nezaberajú, som absolútne v koncoch.

kedysi mi jeden znamy povedal:"nemozes byt zadobre/kamarat/priatel s kazdym." podobne nikdy jednym dielom vsetkych. su ludia ktorym sa paci Nula kelvinov(A), su ludia ktorym sa paci Večnost omylov(B) ale skupina ludi ktorym sa paci aj-aj nie je A B.

Teraz k tej matematike. Povedzme ze pristup k tvojim dielam ma 1000 ludi. 500 si to precita z toho 200 uplne dokonca a z toho 100 sa to bude lubit(cisla hadzem od brucha, ide mi o nazornost). Ked si zacinala, stacil ti jeden dvaja aby dali like, az jedneho dna ti nestaci ani tych 100. Mozes urobit iba dve veci - bud zlepsis pisanie alebo zvysis pristupnost.

Teraz trochu filozofie. Preco ti ide o kazdeho citatela? Ide ti o pocet likeov ako na FB alebo si myslis ze len ty musis byt citana/obdivovana atd? Myslim si, ze vela ludi ta berie ako autoritu/skuseneho/vzdelaneho cloveka. Rad si precitam tvoje diela, ale niekedy viac kvoli tebe(co to ta Adhara zase napisala?), niekedy kvoli tvojim radam(lepsie sa mi vidia tvoje rady ked ich vidim v praxi) a niekedy len nakuknem z nudy.  

Teraz trochu z auto priemyslu. Zostrojis ferari. ale naco si budem ferari kupovat ked ja potrebujem auto do mesta na pomale rychlosti. alebo ked potrebujem nakladne, pickup, alebo auto nepotrebujem. mozno by som aj chcel ferari ale je to auto prilis narocne na mna. mozno by som ho kupil ale nepaci sa mi lak/farba/dizajn zvonka, aj ked zvnutra by to auto bolo uplne pre mna. alebo zvonku je cool a pouzivanim zistim ze nestoji za nic. alebo ten model pred tvojim ferari bol super ale tento uz neni... 

alebo? skus napisat nieco, kde bude vsetko - vsetky hlavne zanre, bude tam plejada vsetkych emocii na temu ktora zaujme total kazdeho. napr. kedysi by sa to volalo "vkladna knizka".

a precitam ked pojdem nieco pisat. vystraha ci vzor? beriem to ako pomoc a dobru radu coho sa vyvarovat.

je viacero dovodov - momentalny stav citatela, tema, modnost(skor frcia vtipne veci ako taketo s hlbsou myslienkou a vazny ton), oblubenost opisov, neustale napinanie az prask(prestalo ma to bavit)... tazko ti povedat v com je problem, kedze kazdy citatel je iny a ma s niecim inym problem. mne Alitine pochody pripadali ako sebalutost(tu tiez malokto dokaze pocuvat) a sebaospavedlnovanie. skor by som sa zmieril s tym ze nie kazde dielo je wau aj ked po technickej(gramatika, dejovy obluk, umeleckost) stranke je v poho. je to inac asi jedno kvoli comu bola nahradnou matkou, proste ako tema je to skor klise(neviem snad)(klise moze byt i prostredie - vsetci rachnu fantasy do staroveku/stredoveku). kukni moje "milujem ta mami". 99 percent zien to odhodi lebo... a pritom jedna osoba pri tom plakala, lebo sa jej to bytostne dotykalo. pokial boli v porote muzi tiez to mohol byt dovod ze ich to az tak neoslovilo. mozno problem je v otvorenom konci, a cloveku chyba ta postava(Ality mi ako matky bolo luto no neoblubil som si ju)... a mozno si prehliadla nejaku gramatiku a bum porota to odmietla citat. takisto ak islo o nejaku fantasy sutaz - co tam je fantasy(napodnim jurinka) - toten kuzelnik ktory je aj tak vedlajsia postava? a cely pribeh by sa mohol odohravat barskde inde? a navyse ten kuzelnik urobi to co vie urobit barsaky beckovy doktor? tomu hovoris fantasy? :-D  inac ten Alitin utek krical z poviedky uz vtedy ked ju uvaznili. to bolo ozaj "original" zahustenie deja... nevycitam, nahlas rozmyslam.

Vďaka. Ja som to v podstate mala veľmi podobne ako Ty, len s tou výnimkou, že písanie muselo po tom "prečítaní v hlave" pár rokov počkať. :-) Ale myslím, že by si sa nemala nechať obmedzovať tvrdeniami, ako niečo musí či nesmie robiť skúsený spisovateľ. Tvorivosť je individuálna záležitosť, čo niektorí takzvaní skúsení spisovatelia nevedia pochopiť. Podľa mňa neexistuje žiadny univerzálne správny spôsob, akým dostať na papier prvopis. Či sa nad ním autor zamyslí počas písania alebo až potom je predsa úplne jedno - dôležitý je výsledok.

Neschopnosť donosiť dieťa býva dôvod náhradných materstiev v reáli. Práve to ma inšpirovalo, aj čítanie o pocitoch žien, ktoré mali problém vzdať sa dieťaťa, čo vynosili, hoci nebolo biologicky ich. Pohodlnosť a bezpečie mi však tiež pripadá ako viac než dostačujúci dôvod, zvlášť v stredoveku, kde fungovali bez epidurálok a cisárskych rezov. Plus prudérny stredovek – kdeže nejaká gynekológia, pohľad medzi nohy a ešte tak vysoko postavenej osobe by malo byť pri vtedajšej mentalite niečo vysoko neprípustné, bohvie, aké z toho mali v reálnom stredoveku pocity... A napokon, nikto nemohol vedieť, či Harnah je alebo nie je schopná vynosiť dieťa (až na nepresnú dedukciu na základe šírky bokov).

Čo sa týka opisov, neviem, neboli tam ani tak pre atmosféru ako pre nutnú vizualizáciu (napr. kde Alita vzala povraz, odkiaľ – a teda ako – utekala, aké mala na úteku možnosti a pod.). Potom je tam ešte popis Zlatorieky, ktorý bol vložený na základe kritiky iného čitateľa, ktorý vytkol, že nie je jasné, v akom svete sa to odohráva – či v našom alebo v nereálnom fantasy. A keďže išlo o nereálny fantasy, pribudli aj pre dej inak nedôležité názvy ako Dimadon či Zlatorieka. Predošlí čitatelia vytýkali skôr popisy Alitiných myšlienkových pochodov a nárekov nad svojím osudom. Iste, nápad by sa dal ďalej rozvíjať, to mi už tiež povedali. Aj mne napadlo, že by to mohlo byť aj na román, keby múza chcela.

P.S.: Maelcor sa asi číta ako „Melkor“

po dlhšom čase konečne návrat konštruktívnej kritiky. 

Už som sa bál, že umrela. 

Celkom pekné zhrnutie s tým "hanahegerovským" spevom a rečnením. Popravde ten jej štýl veľmi nemusím, ale trochu si to asi tentoraz trafil. 

Na druhej strane som rád, že tento text si vnímal ako divný, lebo keby sa človek prestal diviť, asi by sa začal nudiť. A nuda je... minimálne smutná. 

Ale nad tvojimi odporúčaniami sa zamyslým a ak uznám za vhodné, tak sa s tými apostrofmi ešte pohrám. 

V každom prípade vďaka. Tvoj komentár ma potešil. 

S pozdravom,

Dušan Damián