Najnovšie komentáre
Veľmi reálne. A neustále aktuálne. Cez internet je dnes možné udržiavať kontakt ľahko, ale skoro každý (ja patrím k vzácnym výnimkám) sa na to pomerne rýchlo vykašle. Otázka, prečo s nami druhí nechcú – lebo to postupné vyparenie sa a neozvanie sa ani cez internet je len výsledok nechcenia – udržiavať kontakt, mi už od detstva vŕta v hlave. Našli si niekoho (pre nich) lepšieho? Zrejme.
A či aj tí druhí spomínajú? Ja tomu neverím.
Realita? Uf. Tak potom úprimnú sú... ehm... čo sa to vlastne hovorí človeku v prípade jeho vlastnej smrti? 
Iste, aj beletria máva podivné až pohnuté osudy, ságy obzvlášť. Rada takéto osudy spisujem, len ich nemá kto čítať, čo veľmi nechápem, lebo sama takéto osudy rada čítam. Ale toto je z trošku iného cesta ako osudy mojich románov, tak som skúsila, či reku. Takže neváhaj spísať osudy svojej ságy, aspoň jedného čitateľa na ne určite budeš mať. :-)
Btw, prečo menšia nádej na vydanie než na úspech u čitateľov? Moje skúsenosti vravia, že je naopak ľahšie získať si čitateľov než vydať, najmä ak ide o čosi veľké.
Ale v každom prípade ďakujem. :-D
Myslím, že podobný osud má často práca aj na rozsiahlejšej beletristickej tvorbe. (možno aj akomkoľvek rozsiahlejšom literárnom diele.)
Keby som mal písať o svojej fantasy ságe, ktorá je pomaly rozsiahlejšia než Tolkienov Pán Prsteňov či Martinova Hra o Tróny, tak by to bol príspevok biblických rozmerov, končiaci sa neurčito podobne ako oná svätá kniha, iba s pochabou vierou či nádejou na možné budúce vydanie.
Ešte menšia nádej by bola kladená na úspech u čitateľov a mizivé snenie ba priam blúznenie by bolo o tom, že by som sa toho dožil, nedajbože na tom niečo aj zarobil. 
Ale v každom prípade Ti držím palce.
Ahoj Zuzka,
u mňa je to podobne. Rád opäť reagujem na tvoj komentár.
Nuž a clivota, akosi je spätá s mojim slovom a tak... hádam máš pravdu, že je to dobre.
Nech sa darí i tebe. Rád si po "Šeri" mrknem aj niečo ďalšie z tvojej budúcej tvorby.
S pozdravom,
Dušan Damián
Ďakujem za komentár. Som rád, že zaujalo.
Čo sa týka otázky (prvej)... Je to realita ako väčšina mojich príspevkov.
Nuž a naše listy sa možno môžu zdať podobné aj preto, že oba sú v určitom zmysle adresované múzam. :-)
Ďakujem za komentár, mne sa to deje v jednom kuse. Spriatelím sa, myslím si, že som našla spriaznenú dušu, všetko klape, lenže nikdy to nevydrží odlúčenie. Najčastejšie v práci. Kto odíde na materskú, alebo zmení zamestnanie, prestane existovať. No asi to tak má byť, alebo čo.