Najnovšie komentáre
Neviem, aký postoj k tomu zaujať. Nie zle napísané, ale ak to mal byť vtip, tak primálo vtipné, ak seriózny pokus, tak primálo seriózne. Každopádne sa však teším z návratu prózy na Enigmu. :-)
Netreba váhať pridať komentár aj k staršiemu článku, zvlášť keď jeho autor je ešte aktívny. :-) Držím Vám palce a ďakujem za gratuláciu. Áno, niektoré moje knihy sa už zo šuflíka dostali.
I keď tento článok už nepatrí medzi práve najaktuálnejšie, niečo ma hryzie do päty a núti ma vložiť tu komentár. Komentár, ktorý možno nebude mať tak celkom zmysluplný podklad ale verte mi, nemyslím to zle. Dokonca vás ani nechcem ukracovať o čas, ktorého ma dnes každí tak málo.
Mám len trinásť rokov a musím sa priznať, že po vydaní vlastnej knihy túžim už nejeden rok. Píšem už od mala, vlastne ani neviem, kedy som začala. Raz som mala tú česť byť ocenená cenou nejakého spisovateľa, Rudolfa Dobiáša (pravdupovediac ani netuším, kto to je). Nikdy som nečítala nijaké jeho myšlienky vložené medzi stránky a nekonečné riadky zosúladených slov. A ocenenie mi do rúk vkladal pred piatimi a možno až siedmymi rokmi. Ale k veci.. Nepozerajte sa na mňa tým ironickým a možno zdesením výrazom tipu "Máš trinásť! Kde ti rozum lieta?". Chcem vám naozaj predložiť uznanie. Páči sa mi váš článok ale dokonca ani ten ma neodradil od môjho sna. Možno nebudem úspešná spisovateľka, možno o mne ani nikto nikdy nebude počuť. Jedno je však isté, ten pocit, že držím v rukách pevný súhrn listov na ktoré som vryla svoje pocity a mesačné úsielie prosto zažiť chcem.
Vraj už vaše knihy nazostali na pospas šuflíku. Tak to vám gratulujem!
Zaujímavý spôsob podania začiatku. Páči sa mi aj záver. Už dávno mi napadlo, že nazývať niekoho kravou je dehonestácia pre tieto milé zvieratá.
Áno, bez konca bude horšou, i keď nie úplne zlou knihou. Zapletanie bez rozpletania je omnoho jednoduchšie, aj keď uznávam, že zložitejšie než napísať knihu, ktorá by ani len nevzbudila zvedavosť na rozuzlenie. Ja som toho názoru, že súčasný stav dosť mení pohľad na veci minulé vrátane ich hodnoty.
Ujo Word tvrdí, že v rámci môjho zatiaľ najobsiahlejšieho v podstate spojitého príbehu som už zapísala 1100 strán. Síce to nie sú tisíce v množnom čísle, ale prvú tisícku som už dala!
Nikdy nezamýšľala - potom sa trafil do tvojej predstavy o svete a bola si schopná jeho víziu prijať. Bolo to nejakým spôsobom v súlade s tvojim svetonázorom, skúsenosťami.
Čiže ak nás zajtra zničí obrovský meteorit, Hra o tróny ostane zlým dielom, lebo bude nedokončená? Myslím, že objektívna pravda takto nefunguje. To čo už existuje je proste dobré - bez ohľadu na to, čo ešte príde. Koniec môže urýchliť a príliš zjednodušiť, proste domrviť, prvá časť i tak ostane jednou z najlepších kníh tohto žánru.
"načase, aby som niečo také napísala ja. :-)" - no veď čakám, hor sa do toho! :-)
Druhí neviem, ale ja som sa zmeniť dala. :-) No ja neviem, v čom by mi 1984 dávalo za pravdu, nikdy predtým som sa nad totalitným režimom nezamýšľala a nemala som naň názor. Tak ako sa mi tá kniha mohla páčiť?
"cieľová skupina" – vo fikcii akceptujem kdejaké bytosti, akurát som dlhodobo znechutená z toho, ako ich autori považujú za lacný pútač pozornosti (podobne ako erotické scény). Takisto napísať mystérium je ľahké, ale všetko uspokojivo vysvetliť, to je umenie. Viem, že niekomu stačia ľahké veci (ľahké aj v iných ohľadoch), ale nám fajnšmekrom nie. “Hra o tróny (kniha) je a zostane dobrá, i keď už žiadnu ďalšiu časť nenapíše.” – no tak s tým nesúhlasím, nech si ma Martin (nie Ty :-)) neželá, ak už nenapíše ďalšiu časť! Stiahnem zo stránky svoje dobré recenzie na ňu! :-) “Nespomínam si na nič rozsiahle, čo by bolo nejako uspokojivo ukončené. “ – už je načase, aby som niečo také napísala ja. :-)
1. Netvrdíš náhodou, že ľudia sa zmeniť nedajú? Nemusí to byť čo chceš, ale to, čo ti dáva za pravdu. 1984 nastavilo zrkadlo totalitným režimom, ľudia boli s myšlienkami románu stotožnení. Nie, nechceli žiť v totalite, ale takto si predstavovali jej nebezpečenstvo (kniha im dáva za pravdu). Diktátorovi protirečí, u neho obľúbená nebude (zakáže ju, dá ju spáliť)
2. Áno, to je veľmi individuálne, sto ľudí sto chutí.
"cieľová skupina" - skúsim teda inak - keď sa ti nepáči a netušíš prečo, jednoducho ti nedáva za pravdu, napr. tvrdí že existujú malí zelení mužíčkovia :-).
Chyby/nelogickosti nepovažujem za otázky. "únosný počet" je individuálny. Niekto chce všetko vysvetlené, iný si radšej ponechá trocha tajomna. Vysvetlenie nevyhnutne naštve časť čitateľov, mystérium si každý vyloží podľa seba (viď bod 1.) a môže byť spokojný. Navyše rozprúdi špekulácie fanúšikov vďaka čomu dielo ďalej "žije". Podľa mňa Hra o tróny (kniha) je a zostane dobrá, i keď už žiadnu ďalšiu časť nenapíše. Voľakedy som i ja mal rád všetko vysvetlené. Ale keď je dielo naozaj dlhé (tisícky strán), tak to asi k spokojnosti nejde. Nespomínam si na nič rozsiahle, čo by bolo nejako uspokojivo ukončené. Preto mi čím ďalej tým menej prekáža koniec otvorený.
Heh :)
Návrat prózy a hneď "poviedka" pre ženy. :D
Ta. Genézu to malo takú, že to chcelo byť zo začiatku vážne, ale potom som zistil, že to úplne vážne nedokážem. Tak to tak dopadlo.