Vďaka za názor. Ja dúfam, že sa tým dôvodom dá prísť na kĺb, hoci budú asi pekne spletité...

Nesúhlasím, že by to boli rozdielne kategórie, pretože spolu úzko súvisia. A nesúhlasím ani s ostatným. :-)

1. Ak by toto platilo, potom by nejestvovali knihy, ktoré človeku zmenia život, rozšíria obzory, ukážu nový pohľad na vec. Takisto by nás nemohli zasiahnuť a pobúriť niektoré diela. Napríklad 1984 od Orwella určite nezobrazuje svet, aký by som chcela, ktorý zodpovedá mojim predstavám, morálke a podobne, ale páčilo sa mi to, je to silná kniha.
2. Toto rozoberám priamo v článku so záverom, že to o ničom nevypovedá. Kto/čo rozhoduje, čo je napínané a vzrušujúce? Kto/čo rozhoduje, čo sú silné emócie? Pre mňa je dostatočne napínavý a vzrušujúci aj realisticky spracovaný kozmický let, iný nad ním bude ohŕňať nos až do chvíle, kým sa tam neobjaví niečo malé zelené s anténkami na hlave. Pre niekoho sú silné emócie hrozba zničenia sveta, láska sama osebe a podobne, ja sa nad tým len uškŕňam, lebo je to pre mňa stokrát obohratá platňa a prejedený pokrm. A napriek tomu sa nájde mnoho diel, kde sa ja o „oni“ (tá masa navôkol) zhodneme, že to bolo dobré.

Počúvaj, neštvi ma strašiakom menom cieľová skupina. :-) A tými otázkami som nemyslela nejaké posolstvá v knihe a tak, ale skôr potenciálne nelogickosti, elementárne chyby v uvažovaní postáv a podobne. Knihu, ktorá vytvorí bezpočet nezodpovedaných otázok, totiž napíše aj mačka prechádzajúca sa po klávesnici (z výsledku tiež nevieš, kto, čo a prečo). Dobrá kniha však môže nechať nezodpovedané otázky len v únosnom počte a na správnych miestach.

Ja sa prikláňam k tomu, že sa skrátka nedá jasne definovať, prečo sa nám niečo páči a iné nie. Podľa mňa je to tak aj s hudbou. Mám obľúbený istý žáner, no stane sa mi, že si niečo vypočujem a hovorím si: prečo nemám túto skladbu rada? Je to predsa môj štýl. Myslím, že z takej skladby na mňa nejde žiadna energia, žiadna emócia. A nie je to tak aj so sympatiami medzi ľuďmi? Buď to tam je, alebo nie je a ja netuším prečo.

Rozoberáš dve rozdielne kategórie.

1. Čo sa nám páči

Spracovanie určite hrá rolu, ale podstatné asi je, že chceme počuť to, čo zodpovedá našim predstavám (o svete, morálke a pod.). Ľudia chcú počuť to, čomu veria, a selektíve príjmajú veci, ktoré ich predstavu podporujú, a odmietajú veci, ktoré ju popierajú.

2. O čom chceme čítať

Tu je to zrejme individuálne. Môže ísť o veci, ktoré by sme chceli zažiť, ale nemôžme (napr. ten let do vesmíru). Príbehy so silnými emóciami (horor, vojna, slaďáky). Napínavé vzrušujúce veci, ktoré by sme ale v skutočnosti zažiť nechceli, a tak ich prežijeme aspoň sprostredkovane. Atď.

A trocha konkrétne:
"je to zlé, ale netuším prečo" - nie si cieľová skupina :-).
"otázky, ktoré sa mi vynárajú pri čítaní v hlave, nie sú ignorované" - zasa len tvoja preferencia. Mnoho kníh je aj o tom, aby otázky kládli. Mne osobne nezodpovedané otázky, otvorené konce, príliš neprekážajú.

Prijemne osviezenie spomienok na vydarenu dovolenku ...

Cez okuliare? Wow, to by mi teda nenapadlo. Musel ich mať parádne čisté.

Braňo urobil spomínaný záber tak, že si dal pred objektív slnečné okuliare. Efekt je perfektný. Nejde teda o nijaký Photoshop, hoci si to niektorí mysleli :-)

myslím že boh si bude nekonečne viac vážiť jednu zachránenu kvapku v prachu ako galóny rozliateho vína na hrbolatej cete :)

a myslím že ak máš dobrého priateľa tak ten tiež :)

Veď mne také označenia autorstva stačí. Ale vo všeobecnosti nie je dobré podceňovať fotky len preto, že “Podobné fotky nafotí každý, kto by tam bol.” a že "Nejde totiž o fotografie profíkov, ktorí by chceli na nich zarábať". Na jednu vydarenú fotku totiž treba v priemere možno sto horších záberov a sto stlačení spúšte, to je už riadna fuška. :-)

Veľmi sa mi páči tá fotka od Braňa, skákajúce dieťa pri západe Slnka, je ako ilustračné zábery v časopisoch k článkom o náladách. :-)

Fotky bez označenia budú moje (už väčšinou aj sú). Reportáž som robil postupne týždeň, a ešte nie je celkom tip-top. Ale väčšinou sa s tým vôbec takto nezaoberám (nemám na to čas - napr. sem som vyberal z 2.000 fotiek! asi 50) - k reportáži jednoducho napíšem "FOTO Milan, Alena, autor" - a je to. Jedine keby niekto poslal niečo výnimočné, označím ho (napr. na Islande Oto fotil vodopády z lietadla). Nejde totiž o fotografie profíkov, ktorí by chceli na nich zarábať, ale o spomienkové foto kamarátov, čo boli spolu na akcii. Podobné fotky nafotí každý, kto by tam bol. Výnimka je Peter - je to vlastne profík, často aj vystavuje - a tak tam zatiaľ jeho fotky nie sú. Pripraví mi preto svoj samostatný výber, ktorý umiestnim vo forme linku pod reportáž, samozrejme pod jeho menom.