Či som len zbytočne vzťahovačná a Váš komentár vôbec nie je o mojom komentári? :D

Milujem štatistiky. Povedia všetko a nič :) Ale nechápem dôvod tohto Vášho komentára... Básnička je o človeku, ktorý je na konci cesty. Ja som skonštatovala, že takýto "koniec cesty" je smutný. Vám to napovedalo, že som smutná? Či?

Neviem, ak mám hovoriť za seba tak ja som šťastný človek, len moje zmýšľanie nad životom je trochu iné. Neberiem smrť ako tragédiu,ale ako nový začiatok

Prečo sú dnes mladí ľudia smutní? Čo je za tým: samota, láska...? Pekný članok: http://www.pluska.sk/izdravie/zdrave-dieta/epidemia-samoty-laska-priatelstvo-luxusom-preco-su-mladi-osamelejsi-nez-penzisti.html

Toto je tak strašne smutné :'( Raz mi jeden architekt, povedal: "Viete, najskôr boli sny. Potom svadba, deti a smrť." :(

Wau👏❤️ Supeeer❤️❤️ Skvelý článok ci ako to nazvať naozaj ❤️

Pozorovat skumat studovat, mat informacie k tomu pokora odvaha so zdravou mierou rizika = uspesny zivot.

Som jedným zo zúčastnených na tomto peknom celodennom výlete. Hrušovský hrad je úžasným miestom na turistiku relax. Zrúcanina Hradu je dobre dostupná a deťom a starším osobám nerobí chôdza na toto krásne miesto problém. Bol to skvelo prežitý deň.

Kompletná kniha je na stránke wattpad, nájdete ju pod menom Tiene ľadu

Pekná trasa - absolvoval som ju (s rôznymi skupinami našich i maďarských vodákov, ale napr. aj s Ferim vo dvojici) viackrát. Najkrajšie sú pieskové pláže oproti dediny Leányfalu. Jedna zvláštna (ezoterická) príhoda: Končili sme, v jedno horúce leto, s Ferim etapu (a vlastne celý splav) na konci ostrova Szent Endre. Rozhodli sme sa prenocovať na jeho špici zo strany "veľkého" Dunaja, kadiaľ chodia veľké osvetlené lode a večer vidieť krásny, farebne vysvietený most. Stany sme stavali za šera. Večer prebehol v pohode, niečo sme pojedli, popíjali pivo a kochali sa pohľadmi na nočnú rieku. Okolo 23 hod sme išli spať (každý do svojho stanu). Nemohol som zaspať, akosi mi zvieralo hrdlo, potil som sa, pociťoval som zvláštny nepokoj. Takto som polobdel-polospal až do rána. Ráno som vyliezol zo stanu unavený, s kruhmi pod očami. Zišiel som k vode, osviežil som sa a bolo mi trochu lepšie. Pri návrate k stanu som si všimol blízko neho kôl-totem, na ktorom bolo napísané: "Na pamiatku vodákov, ktorí sa utopili v Dunaji." Nasledujúce dni ma netrápila ani chrípka, ani žalúdok - bol som načisto fit. Zvláštne ... (Pri ukončení etapy na konci ostrova Szent Endre nestanujte na strane obrátenej k Dunaju, ale radšej na strane, ktorú obteká športové rameno.)