Pekná trasa - absolvoval som ju (s rôznymi skupinami našich i maďarských vodákov, ale napr. aj s Ferim vo dvojici) viackrát. Najkrajšie sú pieskové pláže oproti dediny Leányfalu. Jedna zvláštna (ezoterická) príhoda: Končili sme, v jedno horúce leto, s Ferim etapu (a vlastne celý splav) na konci ostrova Szent Endre. Rozhodli sme sa prenocovať na jeho špici zo strany "veľkého" Dunaja, kadiaľ chodia veľké osvetlené lode a večer vidieť krásny, farebne vysvietený most. Stany sme stavali za šera. Večer prebehol v pohode, niečo sme pojedli, popíjali pivo a kochali sa pohľadmi na nočnú rieku. Okolo 23 hod sme išli spať (každý do svojho stanu). Nemohol som zaspať, akosi mi zvieralo hrdlo, potil som sa, pociťoval som zvláštny nepokoj. Takto som polobdel-polospal až do rána. Ráno som vyliezol zo stanu unavený, s kruhmi pod očami. Zišiel som k vode, osviežil som sa a bolo mi trochu lepšie. Pri návrate k stanu som si všimol blízko neho kôl-totem, na ktorom bolo napísané: "Na pamiatku vodákov, ktorí sa utopili v Dunaji." Nasledujúce dni ma netrápila ani chrípka, ani žalúdok - bol som načisto fit. Zvláštne ... (Pri ukončení etapy na konci ostrova Szent Endre nestanujte na strane obrátenej k Dunaju, ale radšej na strane, ktorú obteká športové rameno.)

dobré

Nevedel som o tom, bol by som Vám držal palce :-)

Úžasné, klobúk dolu... To, že ste ochotní podstúpiť všetko to nepohodlie presunov k vysnívaným cieľom, užiť si tamojšiu prírodu a ešte sa aj podeliť s ostanými so zážitkami, je obdivuhodné. Lovci zážitkov sú aj moja krvná skupina, (Musím sa konečne raz vybrať do Škótska - ale zrejme len ako peší turista, prípadne ako cestujúci na väčšej lodi.)

ENIGMÁCI do toho!

Fajne fajne :) Ten kostolík s dvoma vežami to je kde? Páni, ale je to už dávno. 5 rokov, ak dobre počítam. Mohli by sme to niekedy zas zopakovať. Potenciálna mladá splavníčka čaká na zaučenie skúseným lodným kapitánom ;)

Diky, Fredy!

Dik, Fredy!

Po Staré Černé Vodě jsme pluli v létě 2016. Prostřední úsek mezi Tomášikovem a Královým Brodem jsme vynechali. Přikládám text krátkého článku, který byl doplněný fotografiemi a vyšel ve slovenském časopisu Severka ( nejspíš koncem loňského roku ). Nevím ovšem, jestli během roku překážek nepřibylo. Plavili sme sa po Starej Čiernej Vode. Usporiadanú obrábanú krajinu narúša kľukatý pás divokého porastu. Medzi Malým Dunajom a dolným Váhom sa krúti neregulovaný tok Starej Čiernej Vody. Dvaja trampi sa po nej v auguste tohto roku plavili na starej zelenej loďke… Pálavu sme nafúkli pri prečerpávacej stanici neďaleko obce Čierna Voda. Za dve hodiny ju čulý prúd neširokej riečky doniesol do Tomášikova. Jeden padnutý strom nás donútil preniesť loď po brehu, tri ďalšie sme oboplávali. Našej plavbe predchádzal peší prieskum. Napovedal nám, že ďalší úsek stále ešte úzkeho toku je prinajmenšom po Pašienky nepríjemne zatarasený vetvami a padnutými stromami. Prespali sme „na tajnej adrese“, ráno sfúknutú loďku previezli autobusom do Galanty a odtiaľ do Kráľovho Brodu. Tam už je rieka omnoho širšia. Stále nám ešte pomáhal mierny prúd, pribudlo však prekážok. Štyrikrát sme museli vystúpiť na padnutý kmeň a loď cez neho prehodiť. Veľakrát sme kľučkovali v spleti vetiev, alebo tesne pri brehu podplávavali zlomené stromy. Podvečer sme sa utáborili na tráve pod pravo brežnou hrádzou. Plavba nám bez prestávok na odpočinok trvala tri a pól hodiny. Voľné úseky so širokou hladinou napoly pokrytou listami leknice ďalší deň opäť striedali ježaté zátarasy. Raz sme prenášali po brehu, asi päťkrát vyliezali na padnutý kmeň. Háčik musel často uvoľňovať prejazd a odhadzovať naplavené drevo. S pevnou loďou by sa v zátarasách asi horšie kľučkovalo. Po štyroch hodinách plavby sme mohli pozdraviť Malý Dunaj a utáboriť sa asi pol kilometra pod sútokom. Čtvrtý deň už zostávalo len sfúknuť loď, prešliapať do neďalekého Veľkého Ostrova a odtiaľ autobusom do Komárna… Fredy a Kali

zvejkal@gmail.com