Kaname
Blog články používateľa
Počet príspevkov: 21
Tvoje bozky pokryli mi tvár,
chcela som vzlietnuť ku hviezdam,
veď bol si to ty,
bol si môj anjel.
Dnes len s úsmevom spomínam,
na tých pár dní tie patrili nám.
S tebou som vzlietla,
opäť ožila.
Mraky však sú nad nami,
čakám kým sa spustí dážď,
takmer po stýkrát v tvári výčitku vidím
zostávam…
Bolo to práve tu,
za ruku si ma vzal,
úsmev svoj mi daroval,
no teraz si si ho vzal.
Nechápem,
stále to nechápem,
pýtať sa ťa však nebudem,
bo z odpovede strach mám.
Niekedy miluješ,
niekedy zraňuješ,
načo vlastne si?
Keď sám netušíš,
čo chceš!
Chceš snáď byť úplne sám?
Po stopách tvojich…
Pohľad ako med,
úsmev ako sen,
len tebe venovať
chcem celučičký deň.
Čo, keď neprajú nám,
koho to zaujíma?
Ja viem len jediné,
že sme len ty a ja.
Viem láska s nami zametá,
a tak tu píšem riadkov pár,
určené sú pre teba,
tak nech sa svet aj zblázni.
Viem láska so mnou zametá,
pomôcť mi…
Len pre pochopenie – text písaný kurzívou predstavuje myšlienky hlavných hrdinov.
- text písaný tučným predstavuje konkrétny rozhovor.
PÔRODNICA
Sestrička v nemocnici – Máte zdravú, krásnu dcérku.
Otec – Skutočne? Môžem ju aj s matkou…
Len pre pochopenie – text písaný kurzívou predstavuje myšlienky hlavných hrdinov.
- text písaný tučným predstavuje konkrétny rozhovor.
ZÁSNUBY:
Ona: Je príjemné osláviť výročie na mieste, kde sme sa po prvý krát stretli.
:…
V ten deň si mi úsmev tvoj daroval,
úplne som vtedy onemela.
Chcel si po mne len jediné a to sľub.
Sľúbila som ti, že ťa neopustím,
že budem navždy pri tebe.
Teraz ťa nemôžem nájsť,
neviem, čo sa stalo.
Pocit mám, že som všetko pokazila,
ale neviem, čo.
Nie si tu a…
Drahý priateľ!
Odišiel si a nechal si ma napospas svojmu osudu len preto, že si usúdil, že to bude najlepšie.
Preto chcem aby si si pozorne prečítal tieto riadky a opäť sa rozhodol, čo s našimi životmi urobíš!
Bolo ťažké zvykať si opäť na samotu, keď si ma opustil Ty, ktorý si ma…
,, Kde je?!“ vletela som do nemocničnej chodby ako zmyslov zbavená.
,, No tak, povie mi niekto kde nájdem Alexandra Poláka?“ kričala som na personál. Až teraz, s odstupom času si uvedomujem aká som bola vtedy hysterická. ,, Pani, prosím vás, ukľudnite sa. Kohože to hľadáte?“ pribehla ku mne…
Chodba bola dlhá a prázdna. Okrem môjho zrýchleného dychu a kroku bolo počuť iba bzučanie svetla, ktorého žiarovka to už bude mať čoskoro sa sebou.
To však bola vec, ktorú som veľmi rýchlo odignorovala. Mala som len jeden cieľ. Jeden jediný cieľ. Ale aký? Čo alebo koho som to vlastne hľadala?…