Autorka: Katka Kořínkova
Samo za sebou zamkol dvere a pozrel sa na Laza.
,,Čo teraz?"
,,Ak nechceš, aby ti vzali veci ako tvoju bájnu baterku, tak si ich poď schovať." Laz sa zvrtol o cupkal k najbližším dverám. ,,Otvor ich, ja som krpec!" Samo ho poslúchol a otvoril ich. Za nimi bola menšia kamená miestnosť plná akýchsi drevených dební naukladaných jedna na druhej. Bol tam ešte vačší smrad než v celej pivnici. Samo k jednej z nich podišiel a spýtavo sa pozrel na Laza.
,,Čo v nich je?"
,,Naozaj to chceš vedieť? Ale varujem ťa, je to nechutné!"
,,Tak nič." Samo si zložil batoh a hľadal dobré misto na jeho schovanie. Pohľad mu padol na medzeru medzi dvoma debňami. Položil ho tam a otočil sa k Lazovi.
,,Prečo mi vlastne pomáhaš?"
Laz znehybnel. ,,Vieš, ide o môjho pána. On vie, o čo mi ide. Spravil to aj môj predok. Môj pán všetko robí zle. Tomu je koniec! Je čas na pomstu a ja sa na to musím pripraviť! Už bolo dosť hrania sa na nikoho, treba konať, lebo ľudský kráľ proti tomu neurobí nič! Na nepriateľa platia len jeho vlastné pasce! Mágovia, draky, démoni, to musí ísť preč!" Laz začal nervózne poskakovať po miestnosti.
,,O čom to hovoríš? Čo robí? A čo s tým mám ja?"
,,To nie je dôležité! Musí s tým prestať! A ostatní pôjdu za ním! Ale ja tam potrebuje vás! Ty si tu, Martina je tu tiež, len neviem kde. Ďalší dvaja sa k nám pripoja!"
Samo naňho nechápavo hľadel. Podľa neho sa Laz pomiatol. To, čo hovoril, nedávalo žiadny zmysel. Sklonil sa k nemu a chcel ho pohladiť po hlave, ale Laz uhol.
,,Počúvaj ma...nie, netvár sa tak! Ty nevieš, čo sa tu deje. Mágovia a draky si tu prakticky robia, čo chcú! keby si chcel všetky dediny a mestá, čo zničili za ten čas, čo existujú, zaplnil by si polovicu Nekheru! Nenávidia nás a je len otázkou času, kedy sa spoja. Potom bude koniec!", hovoril Laz.
Samo sa postavil. Nevedel, o čo Lazovi ide a vlastne mu to bolo jedno. Hovoril predsa o Nekheri, jeho svet sa toho netýkal. Nájde Martinu a baterku a rýchlo odtiaľto vypadnú. laz ich predsa nemôže zastaviť, hoci prinútiť niekoho, aby robil to, čo chce, vedel veľmi dobre. Otočil sa chystal sa odísť.
,,A pamätaj si- nesmú vedieť, že som tu. Ináč bude koniec.", povedal za ním šeptom Laz. Znelo to už pokojnejšie.
Samo vyšiel z miestnosti a rozmýšľal. Potreboval násť Martinu. Aby ju našiel, musí nájsť mágov. Pokiaľ oni nenájdu jeho... Ale potom by sa odtiaľto už nedostal. Potichu kráčal medzi zavretými dverami. Pri každých sa zastavil, priložil k nim ucho a načúval. To vedel perfektne.
Vtedy zbadal otvorené dvere. Boli to tie ité, ktoré boli otvorené aj minule. Samo sa k nim priblížil. Všade bolo ticho. Odvážil sa nakuknúť. Boli tam.
Boli siedmi. Tri ženy a štyria muži. Sedeli v kruhu v tureckom sede, ruky mali na kolenách. Hlavy mali sklonené a oči zatvorené. V strede mali otvorenú tú istú knihu ako predtým. Samo ju spoznal. Nadýchol sa a prudko vbehol do dverí.
,,Kde je Martina?!", skríkol. Mágovia naraz zdvihli a pozreli sa naňho. Všetci až na jednu s vyvalenými očami. Tá zízala do prázdna. Sama naraz prebodlo šesť temných očí. Stuhol a metlu zovrel v ruke.
,,Kde je Martina?", spýtal sa už miernejšie.
,,Kde je Martina?", napodobnil ho ten s kapucňou. Zdalo sa, že sa zabáva.
,,To som sa pýtal ja!", zavrčal Samo.
,,Ináč dobrá otázka. Aj mňa by to zaujímalo.", poznamenala Ehtte.
Samo sa vyplašil. Ak Martina nie je tu...
,,Vy to viete! Povedzte mi to, lebo inak...!" Chcel, aby to znelo výhražne, lae bola to skôr prosba.
,,Lebo čo, pozametáš nám dlážku?", skočil mu do reči ďalší. Najmladší z nich sa rozosmial. ,,Hodilo by sa to. Ale ty už nebudeš mať s čím!", povedal spokojne ten s kapucňou. Postavil sa a vystrel k nemu ruku. ,,Ohtoara niel as doop!" Samo sa metla vytrhla z ruky takou silou, až sa zatackal. Nestihol však ani násť rovnováhu, lebo niečo mu podrazilo nohy a on padol dozadu. metla zatiaľ letela do vystretej mágovej ruky. Chytil ju oboma rukami a zlomil ju. Samo od úžasu otvoril ústa. Mág spokojne odhodil zvyšky metly a uškŕňajúc k nemu zamieril. Samo chcel ujsť, ale vedel, že by neušiel. Dvere boli zamknuté a kľúč...poščkať, a kde je kľúč? Zdesil sa. Veď ho mal v ruke! Dal ho do batohu? Pustil ho na zem? Má ho Laz? To nevedel. Ok, tak ujdem, pomyslel si.
Ale už bolo neskoro. Mág bol až pri ňom. Schytil ho za plecia a zdvihol ho zo zeme tak prudko, že Samo skoro opäť spadol. ,,Ale, nikto ťa neučil chodiť?", utrúsil. Stále ho držiac ho začal ťahať preč z miestnosti. Samo zagánil na ostatných mágov, ktorý naňho spokojne hľadeli. Samo sa mu skúšal vytrhnúť, ale udrel ho po hlave tak, že ho to na okamih omráčilo. Už to neskúšal. Nechal sa vliecť do neznáma.
Mág ho pritiahol k jedným dverám, niečo zamrmlal a dvere sa otvorili. Samo čakal, že za nimi bude nejaké zviera. Okrem tmy tam však nič nevidel. Muž ho postrčil dnu. Samo sa za ním obzrel.
,,To ma tu akože necháš?", spýtal sa.
Ten pokrčil plecami. ,,Keby si prišiel skôr, nebol by si tu. Musíme to spraviť o polnoci. Takže tu na to počkáš!" A zavrel mu dvere pred nosom. Samo sa ocitol v úplnej tme. Chvíľu tak stál, potom si sadol. Mal plán, ale nechcel ho robiť len tak v tme. Vtedy miestnosť zalialo mihotavé svetlo. Samo si uvedomil, že na stenách horia fakľe. Konečne sa mohol pobzerať okolo seba. Miestnosť bola malá a prázdna, bez okien. Samo sa postavil a vtedy začul za sebou hlas.
,,Príjemné prostredie, však?"
Prudko sa otočil a uvidel Laza. Ten ležal na zemi. Samo sa opäť pozrel na dvere a vrhol sa oproti nim, pričom do nich bolestivo narazil plecom. Ani sa nepohli. Samo sa zviezol na zem a šúchal si bolavé plece. Laz vyzeral spokojne. Samo sa naňho pozrel.
,,Prečo to nšelo otvoriť, veď to nezamkol, počul by som to!"
,,Ale, Samko, on je mág, takže dvere mohol zamknúť aj bez kľúča!"
,,Ach jaj. Navyše nemám ten svoj kľúč. Je v čudu!"
,,Neboj sa, oni majú ďalší. Ale počúvaj, ja mám plán, ako sa odtiaľto dostať."
,,Aj ja som mal!", odsekol Samo. Chcel vyraziť dvere, o ktorých si myslel, že sú odomknuté. Neboli. ,,Tak ho sprav, chcem odtiaľto vypadnúť!"
,,Nie! Teraz na teba budú dávať pozor! Ale ke´d spravia to, čo chcú spraviť, tak poletíme preč!"
Samo sa odrazu zarazil. Pozrel sa na dvere potom na Laza a zase na dvere. ,,Ako si sa sem dostal?"
,,Cestou primalou pre teba. Ani mágovia o nej nevedia, lebo ináč by tu nebola.", odvetil spokojne.
Samo chcel niečo povedať, keď sa dvere rozleteli a narazili mu do chrbta. samo nadskočil. Dovnútra vošiel najmladší z mágov a podozieravo sa naňho pozrel. ,,S kým to rozprávaš? A prečo sedíš za dverami? Ale môžem ťa tresnúť aj silnejšie, stačí povedať."
,,Eh...so sebou. A na druhú otázku nemá odpoveď.", zamrmlal Samo a odtiahol sa od neho. Mág zdvihol ruky a Samo sa pripravil na útok. Žiadny ale neprišiel. Mág si niečo mrmlal a nad kamenným stropom presne nad jeho dlaňami sa spravila trhlina. z nej vytriskla voda rovno na ejho ruky. Nad nimi sa však zastavila a vo vzduchu sa začala formovať do akejsi gule. Samo znervóznel. Prečo to robí tu pred ním? A kde je Laz? Obzrel sa. Laz sa vyparil, len čo sa otvorili dvere. Opäť sa pozrel na mága.
Voda už netiekla, aj puklina zmizla. On teraz lial do gule niečo zelené z malej flaštičky. Odkiaľ ju mal, to Samo nevedel. Keď to dokončil, odhodil fľaštičku. Voda bola trochu zelená. Podal ju Samovi.
,,Prilož si to k ústam a pi. Zaženie ti to hlad aj smäd."
Samo ju opatrne chytil do ruky a civel na ňu. Odrazu si niečo uvedomil.
,,Čo v tom je?", spýtal sa podozieravo.
,,Nič, čo by ti ublížilo.", odvetil.
Samo položil guľu na zem. Ruky mal od nej celé mokré.
,,Myslím, že to dievča už nežije.", ozval sa mág. Viac si to hovoril pre seba, ale pritom chcel, aby ho Samo počul. Ten odrazu nevedel, čo vôbec robí, vyskočil na nohy a zajačal na celú miestnosť:
,,Mne je to jedno, ja len chcem odtiaľto vypadnúť! dúfam, že skapete, všetci siedmi! Neviem, čo chcete so mnou spraviť, ale ja vám ujdem, stavte sa!"
,,Niekedy chcem urobiť to isté.", povedal trochu smutne mág. Samo naňho v šoku pozrel. Myslel to vážne.
,,Teda prinútili sa k nim pridať?", spýtal sa prekvapene, ale mág prudko všiel z miestnosti a zatresol dvere, ani sa naňho nepozrel. Samo sa zviezol na zem. Pochopil tú vetu vôbec? Pozrel sa na guľu a chytil ju do ruky. Až teraz si uvedomil, aká je vlhká. Priložil si ju k ústam a skúsil piť, cítiac sa ako blázon. Chutilo to ako voda, ale Samovi sa to aj tak zdalo podozivé.
,,Človeče, keby si to povedal inému z nich, zle by to dopadlo!", ozvalo sa z kúta. Samovi div nezaskočilo.
,,Počul si ho?", spýtal sa ho potichu. ,,Naozaj medzi nimi nechcel byť?"
,,Asi o tom nechcel rozprávať. A ani nechce. Pokiaľ ide o mňa, ja som na svete od jari. Dva mesiace z toho žijem u nich, myší tu majú dosť! Musíš sa ho to spýtať sám. Ale nie pred ostatnými. a len viem, že sa prvýkrát stretli pred niekoľkými rokmi. Vtedy som nebol na svete."
Samo si ľahol na zem. ,,Myslíš, že Maťa žije?" Hňeď, ako to vyslovil, vedel, že mal radšej byť ticho. Laz mu skočil na hruď a zavrčal naňho:
,,Ja viem, koho si mám vybrať! A ani ty to nezmeníš, ani nikto iný!" Laz z neho zoskočil a vzdialil sa. Samo naňho mlčky hľadel. Potom sa prehodil na druhý bok a vzápetí zaspal.
Comments
Pridať nový komentár
...že je taký slávny.
Pretože pozorovaním som dospela k záveru, že čo je prehnane slávne, to v žiadnom prípade nemôže byť dobré. (Výnimkou je pieseň Viva la Vida .)
Ale je fakt, že autorka Harryho Pottera má v diele niekoľko logických chýb, čo výrazne znižuje jeho kvalitu a blíži ho k úrovni brakovej zábavy, ktorá vzniká len preto "aby bolo". Keby to dala niekomu pred vydaním skontrolovať - a o takých dobrovoľníkov by určite nebola núdza - celé by to vyznelo omnoho vieryhodnejšie a mohla by to byť fakt dobrá fantasy.
Nuž ale predáva sa to tak či tak.
Pred rokom by som ti asi nadávala,l lebo vtedy som bola úplne zbláznená do Harry Pottera. Našťastie už ma to takto nechytá.
Tiež som tam našla nejaké chyby. Na niektorýh web stránkach sú aj vymenované, ale aj tak ich nikto neopraví. Teraz pomaly po celom svete zúri Potterovská epidémia, najskôr to spôsobil kniha HP7 a teraz zase film Polovičný Princ, pričom bol úplne strašný, takmer polovica vecí sa v knihe nestala.