Volám sa Cat. Som niečo, čo by ste asi nazvali "menič tvarov" (pozn. prekl.: v angličtine "shapeshifter"), ale zase nie vlkolak či vampír, tak si ma s nimi prosím nemýľte a som tu s ďalšími siedmimi na veľmi tajnej misii. Nemôžem vám prezradiť na akej, lebo ako znie tá riekanka, následne by som vás musela zabiť. Hihi. Ale nie. Radšej ostaňme pri tom, že vám to neprezradím. Momentálne však pre splnenie misie potrebujeme zopár drobností vyskytujúcich sa prevažne v nejakom veľkosklade a keďže nemáme dostatok vašich platidiel, tak sme šli na nákup iným, svojskejším spôsobom. Možno vy by ste to nazvali "krádež" alebo "vlámanie", ale my to vnímame iba ako prirodzený kolobeh vecí v Prírode. Materiály vzišli z Prírody a tam sa aj všetky vrátia a čo na tom, že ich cesty návratu sú nevyspytateľné..? V podstate si všetky tie veci iba požičiame. Zabudneme vrátiť *tvári sa veľmi nevinne*, ale od toho ešte vždy požičiame. 

     Päť z nás prišlo na parkovisko blízko veľkoskladu autami, ale samozrejme Tarr rád lieta, tak si chcel užiť "nočný vzduch vyšších vrstiev atmosféry", ako to on nazýva. Tarr inak vyzerá ako černoch a ľudia nezriedka prepočujú tie dve "r" a potom jeho meno považujú za prezývku (pozn. prekl.: v angličtine tar = asfalt). Mike a Dan vcelku dôverujú Tarrovým leteckým schopnostiam, tak sa zviezli s ním. Dan je sťa obyčajný beloch, povedali by ste, že veľmi dobre zapadne do veľkého davu belochov, no Mike so svojimi dlhými vlasmi ako keby z oka vypadol tomu Ježišovi, čo ho často vidno na rôznych maľbách. Ako sa Tarrove nohy dotkli zeme, miesto pozdravu sa začal sťažovať, že ho zase čoby UFO prenasledovali dve stíhačky. Len ťažko zadržiavajúc výbuch smiechu, prejaviaci sa keď už inak nie aspoň širokým úsmevom, som sa ho spýtala, či sa čuduje, keď znova robí tú svoju supermanovskú vec. Lebo áno, Tarr nelieta žiadnym vzdušným prostriedkom, on len vytrčí dopredu pravú ruku a letí si. Aj som sa ho raz spýtala, či mu tá natrčená ruka v niečom pomáha. A on na to, že aj hej, jemu sa subjektívne zdá, že má menší odpor vzduchu vďaka rozrážaniu rukou a lepšie ho potom vzduch obteká. Avšak nemá ruku v päsť, ako niektoré lietajúce komixové postavy, ale vyrovnanú. Päsť so svojou čelnou plochou by jeho aerodynamiku trocha zhoršovala... Našťastie ho vraj potom stíhačky opustili, tak cestu dole už mal vydržateľnú.
Musela som sa zasmiať a spýtať sa ho:
- Čuduješ sa? A čo by asi tak piloti hlásili základni? - napodobňujúc hrubý mužský hlas pilota v rozpakoch: - "Základňa, vidíme UFO! A je to... Neuveríte...! Pravdepodobne mudrc Baltazár a ťahá za sebou Ježiša a dajakú tretiu osobu!!!"
Aj Tarr sa na tejto predstave zasmial a uznal, že to piloti zaiste nemali ľahké.

     Ale dosť bolo predstavovania nášho tímu. Snáď ešte jedna členka stojí za zmienku, Zuna. Je prekrásna. Ľudia by ju zrejme nazvali vílou, keby nebola taká zlomyseľná. Nieže by robila ľuďom napriek, teda... až tak veľmi často, ale rada si zašpásuje a víly vyvolávajú asociácie niečoho milého, nežného, prosto takých anjelikov v bielom šate. Zuna síce má vo svojom šatníku aj biele kúsky, no dnes nepohrdla ani čiernou. Kto by asi tak šiel na nákup o polnoci v bielom šate, hejže..? Ona je inak náš hlavný zabávač. Neviem ako to robí, ale ak potrebujete na rodinnú oslavu niekoho s humorom a aby bolo veselo, požičiame vám Zunu. Raz za čas trocha viac pije, aj keď teda vďaka rýchlemu metabolizmu to na nej vôbec nevidno, tak sa na to prosím patrične pripravte. Hektoliter vína by mohol stačiť...

     Zatiaľ čo vám tu takto predstavujem osoby a obsadenie, kráčali sme temným parkoviskom ku veľkoskladu. Málokto venoval pozornosť strážnikovi v tme noci stojacemu pri vzdialenom plote, ktorý z pohľadu na nás zjavne spanikáril a začal strieľať. Následne som si ho všimla veľmi dobre, keďže aspoň dva projektily prešli mojím telom a vyslovila som rozhorčenie nad tým, že ho nikto nevyriešil. Nebojte sa, "vyriešil" nie je eufemizmus pre "zabil". Zo zásady prekážky nezabíjame, iba uspávame. Je pravda, že si nepamätajú udalosti v rozpätí jedného dňa, ale verte mi, sú aj horšie tímy a tie sa s prekážkami nepárajú... Sú síce z iných planét než my, ale naša misia nevyžaduje jednotky posledného nasadenia, tak preto s dôverou poslali nás. Ešte stále však ležím na zemi, kam som sa krátkym kotrmelcom v snahe sa vyhnúť ďalším strelám dopracovala a brblem vám tu niečo o riešení miesto toho, aby som ho vyriešila. No čo už... človek si musí všetko doriešiť sám! Strážnik v nasledovnom okamihu odkväcol bezsenným spánkom, len čo som na neho urobila rýchle gesto rukou aj so sprievodným zasvišťaním vzduchu, snáď pomerne verne opísateľným skupinou písmen "žuuuchhhh".

     Ostatní stíchli (doteraz bez zábran tliachali) a radšej bedlivejšie sledovali okolie. Až ku veľkej sklenenej stene veľkoskladu sme nemali žiaden ďalší incident. Vo vnútri sa svietilo, tovaru tam bolo viac než dosť a pravdepodobne nájdeme aj potrebné komponenty. Obhliadli sme dvere a Tarr skonštatoval:
- Bezpečnostný systém. Nedokážeme sa vyhnúť tomu, aby sa spustil alarm, no viem ho následne vypnúť. Potom máme asi desať minút, než príde prvá rýchlohliadka. Okrem toho sú tu kamery, takže potrebujeme nasimulovať klasické vlámanie.
- Vnímam jedného človeka vo vnútri, pravdepodobne majiteľ, - riekla Zuna a samozrejme som ho cítila aj ja. - Ale nevyzerá, že by bol dajaký veľký problém, má len brokovnicu.
     Naskutku, začíname sa obávať, až keď má niekto príručné atómové zbrane, ale tie tu zatiaľ asi nikto nemá, takže ako sa u vás hovorieva - "vzduch čistý".
- Dobre. Tarr, dostaň nás dnu, - povzbudila som ho k činu.
      Vôbec neklamal, alarm sa spustil a vydával nepríjemnú frekvenciu, a preto vonkoncom sa niet čo čudovať mojej reakcii:
- Ááááá...! Vypni tooooo!
     Aj bežal dovnútra k panelu alarmu, aby si s ním do minúty poradil. Avšak nepríjemný zvuk nás neodradil vojsť a Zuna hneď vzala jeden veľký košík, roztrhnúc reťaz, ktorou bol pripojený k ostatným a jala sa ho víťazoslávne tlačiť k regálom vyzerajúcim veľmi sľubne. Ostatní sa rozptýlili po sklade, aby sme nestrácali drahocenný čas. Cítila som, že čoskoro majiteľ príde komplikovať veci, ale dovtedy som ešte chcela nájsť nejaké chemikálie a vodičky. Navonok by mohlo vyzerať, že som nabrala kurz rovno ku kozmetike zo zištných dôvodov sebaskrášlenia, ale tento pohľad by bol veľmi mylný, a to presne z dvoch dôvodov. Oddelenie kozmetiky bolo veľmi blízko schodom, z ktorých by sa mal čoskoro zakrádať vypučený majiteľ s brokovnicou v ruke a druhý dôvod bol - nikde nenájdete lepšiu zmes chemikálií ako v kozmetike! Tam je všetko možné! Rôzne hliníkové zlúčeniny, ktoré síce ľuďom spôsobujú Alzheimera, ale pre naše potreby sú esenciálne. A potom rôzne iné, s len ťažko vysloviteľnými názvami, no iba pár syntéz a sú z nich vynikajúce katalyzátory. A vôbec, dúfala som, že tu nájdem aj niečo... Oh, moment. Práve zostupuje dole majiteľ a presne ako som chcela, je celý vypučený, v spotených rukách tríme dvojhlavňovku. Môže mať asi tak odhadom štyridsaťpäť rokov. Lenonovské okuliare, čierna briadka aj fúzy, nízky, útla postava. Keby chcem, jednou rukou ho vyhodím do výšky sto metrov, ale bolo by mi ho ľúto, lebo by mal problém sa odtiaľ dostať bezpečne dole... Feromóny sú preto oveľa lepšie, myslím si osobne ja. A aj lepšie účinkujú, než vyhadzovanie ľudí do vzduchu, je totiž pri tom menej kriku. Pôvodne som sa chcela naučiť spievať ako Siréna a opantávať mužov hlasom, ba aj Mike povedal, že mi to celkom dobre ide, avšak istota je istota a v tomto prípade sú to feromóny. Nie je moc príjemné, keď sa niekto pokúša spievajúcu devu zložiť dvojhlavňovkou... Ja rada riskujem, ale odtiaľ potiaľ!
     Feromóny zabrali a on, vôbec netušiac prečo, sklonil hlaveň. Aj keď môj zjav tiež nie je práve zanedbateľný, vysoká postava, momentálne svetlohnedé dlhé vlasy a Tarr sa nechal počuť, že na pozemské štandardy som priam až filmová hviezda, sám o sebe by asi nestačil. Keď ide o majetok, kráska v obchode nie je dostatočný dôvod sa nechať oň obrať. Teraz však majiteľ je pokojný sťa baránok a pokorne ma nasleduje kamkoľvek idem. No a mám ešte stále namierené do oddelenia drogérie, prehliadnuť si fľaštičky s rôznymi dezodorantami. Niektoré aj poznám, majú príjemnú vôňu. Prezerajúc si ich ma na okamih odpútal Tarr, príduvší oznámiť, že máme už len tri minúty. Z nepozornosti mi spadla jedna fľaštička, rozbila sa a huspeninovitá tekutina sa rozliala po dlážke.
- Prepáč... - ospravedlnila som sa majiteľovi a keďže v blízkosti boli na regáli vystavené handry na utieranie podlahy vzala som jednu a čupnúc som sa snažila po sebe poupratovať. Aj sa mi celkom darilo.
- To nič... skôr sa čudujem, že ste ma ešte nezabili... - naznačil takto svoju bázeň majiteľ.
     Zatiaľ sa mi podarilo pozbierať do handry črepy a aj prevažné množstvo obsahu ex-fľaštičky.
- Nezabili... - zopakovala som. - Keby si ty videl, koľko mám ja rán... - povzdychla som si a súčasne spomenula, ako na mňa ten strážca vonku strieľal. Ale samozrejme ukázať som mu ich nemienila, lebo sú vnútorné. Naša vonkajšia vrstva schránky sa veľmi rýchlo obnovuje, ale vnútro o poznanie pomalšie. To ma privádza späť k tomu, čo som vlastne chcela už vtedy, ešte než ma v hľadaní on vyrušil. Niečo na naše rany. Zlúčeniny na báze silikónu úžasne zrýchľujú proces hojenia. Mohli by tu mať niekde silikagel.... Alebo nejaké masti s prímesou silikónu... V tomto obchode zaiste nenájdeme silikónové prsné implantáty, no tie sú jedny z najlepších. Mňam.
     Zuna sem práve pritlačila plný košík všetkého možného, tak som vzala za náruč rôznych kozmetických prípravkov a naložila na kopu do košíka.
- Už musíme ísť, - upozornila ma Zuna.
- Jasné, choďte, hneď sa k vám pripojím, ešte tuto tohto...
Sprevádzala som Zunu von z kozmetickej časti a majiteľ cupital vedľa nás.
- Nemaj obavy, poisťovňa to všetko preplatí, len si zožeň dobrého právnika, - riekla som mu povzbudzujúco. - Keby bol problém, tak ja sama ti s tým vypomôžem.
     Možno to znie paradoxne, že práve ja, čo som ho o tie všetky veci pripravila by som šla čoby právnička vyhrať jeho spor s poisťovňou, ale tak nezabúdajte na moju schopnosť zmeny tvaru (shapeshifting), a že on by ma vôbec nespoznal, ba záznamy z kamery... Oh, dobre, že spomínam.
- Aj kamery ukážu, že to bola oficiálna lúpež a ty si sa snažil nám v nej zabrániť. Ach jaj... - povzdychla som si. - Keby ste vy len vedeli, ako vám veľmi pomôžeme, sami by ste nám tie veci dali...
- Uhuh...
     Nie som si istá, či chápal čo som mu hovorila, asi tie feromóny boli príliš silné. Chudák... Nechala som ho tam, nech sa z nich postupne spamätá a pripojila sa k ostatným, čo stáli vonku. Práve prišlo auto rýchlej policajnej hliadky. Bolo pretekársky sfarbené, miesto klasickej čiernej bolo biele, ba dokonca kabriolet. Policajt tiež miesto čiernej uniformy mal bielu, až by človek riekol, že to len dajaký pretekár si pomýlil dráhu a miesto na NASCAR prišiel sem. Ostal z nás dosť vyjavený, čo akože mužovi zákona by sa často stávať nemalo a vzhľadom na náš počet okamžite siahol po zbrani jednou rukou a druhou po mikrofóne, aby zavolal posily.
Opäť ho nikto nechcel riešiť. Prečo stále musím ja?!!! Potom moji nadriadení iba krútia ekvivalentom pozemskej hlavy, že zase Cat a keď dajaká brutalita, tak vždy len Cat! Teraz Zuna by mohla..! Ach jaj... No nič, už veľmi to vyzerá, že čosi povie do mikrofónu, tak som mávla rukou aj so sprievodným "žuuuuuch" a jeho hlava klesla nabok, ako keby mal v okamihu zlomený krk. Našťastie mal i niečo pripomínajúce prilbu, tak náraz hlavy o sedadlo spolujazdca nebol vôbec silný. A cítila som, že sa mu krk nezlomil, takže všetko v poriadku.

     Tlačili sme vozík k našim autám a Zuna, hľadiac na moje športové, vyzerajúce lepšie než najdrahší model Ferrari, riekla:
- Bude komické sledovať, ako materiálne málo zabezpečená študentka sťa ty príde takýmto autom na začiatok univerzitného školského roka. Všetci naň budú čumieť a nechápať. Hehe.
Mykla som plecami:
- Ja ho dajako prerobím, aby nevyzeralo tak dobre. A vôbec, budem tam iba pár dní, kým sa nedostanem ku všetkým údajom a vzorkám atmosféry za tento rok na klimatologickej fakulte...
- No hej, - pozrela Zuna na košík, ktorého obsah za pomoci ostatných kládla do svojho auta. - To je asi posledné, čo ešte k spusteniu stroja na stabilizáciu a dekarbonizáciu atmosféry budeme potrebovať...