2255
Kope vás múza
26.12.2010 - 20:13
4
95
1501

Hľadanie všeobecného dobra

  Krátke zamyslenie sa nad existenciou univerzálneho princípu dobra. Je dobro niečo čo si vytvárame samy alebo naozaj existuje nezávisle od nás?

Vymedzenie pojmov
  Skôr než prejdeme k samotnej úvahe tak spomeniem kategorizáciu objektov ktoré poznávame aby nedošlo k nedorozumeniu ohľadne skúmanej otázky. Objekty ktoré vnímame rozdeľme do troch skupín:

  1. fyzické predmety - tieto existujú v okolitom svete a my o nich vieme vďaka zmyslovým vnemom.
  2. myšlienky - tieto existujú priamo v našej mysli. Ide o zmyslové vnemy, pamäť, úsudky ale aj o samotné uvedomenie si že nejaké vnemy či úsudky máme ("ja"). Táto skupina je jediná o ktorú poznávame bezprostredne a teda tiež jediná o ktorej si môžme byť úplne istí.
  3. univerzálie - "Všeobecné pravdy" exitujúce nezávisle na fyzickom či duševnom svete. Sem patrí matematika ale napr. aj vzťahy medzi objektami ("menší", "vedľa" a pod.). Ide vpodstate o Platónove idey, pojmu idea sa však vyhýbame lebo medzičasom získalo rôzne významy ktoré spôsobujú zmätok (idea ako myšlienka či nápad patrí do skupiny 2.).

  Otázka či existuje všeobecné dobro je teda otázkou či existuje univerzália zodpovedajúca dobru.

Skúmanie dobra
  Pozrime sa na niektoré prípady toho čo vnímame ako dobro, napr.:

  A. pomoc druhému (či už v problémoch alebo napr. aj pomoc pri učení či tvorení spoločného diela)
  B. pôsobenie príjemných pocitov (napr. utišovanie v bolesti či smútku, šírenie radosti, v kresťanstve šírenie kresťanskej lásky, opak pôsobenia utrpenia či bolesti)
  C. sebaobetovanie (vzdanie sa osobného prospechu v prospech druhých)

  Čo majú tieto prípady spoločné? Zdá sa že ide o skutky pri ktorých by sme nenamietali byť v roli príjmateľa (dobra). Neznamená to nutne že si ich želáme. Napr. nikto si neželá aby mu zhorel dom (s výnimkou poistných podvodníkov) avšak ak už raz horieť začne uvítame pomoc od druhých pri hasení či záchrane životov a majetku. Naproti tomu opak dobra - zlo - je reprezntované skutkami s ktorými by sme nechceli prísť do priamej skúsenosti. Stručne je to zhrnuté v konštatovaní:
  I. "Nerob druhým to čo nechceš aby iní robili tebe"
  čo je skôr o nekonaní zla, alebo s malou úpravou o konaní dobra:
  II. "Rob druhým to čo chceš aby iní robili tebe"
  Idey I. a II. sú podľa mňa kľúčové pre definovanie dobra a zla. Ide o všeobecné princípy ktoré, zdá sa, sú naozaj univerzáliami. Dôležité ale je si uvedomiť že I. a II. nedefinujú žiadny konkrétny skutok ako dobrý či zlý. Dávajú len akýsi návod na odvodenie dobra a zla.
  Pokiaľ sa ale pozrieme na konkrétnu aplikáciu dobra (A., B., C.), tá už závisí na konkrétnej mysli. Napr. pomoc druhému s vytvorením diela môže byť v závislosti od príjmateľa vnímaná ako dobrá, ale tiež zlá (pripravuje ho o pocit naplnenia z toho že to dokázal sám). Podobných príkladov nájdeme mnoho.
  Ak by som to zhrnul - samotné dboro a zlo zrejme neexistuje ako univerzália (všeobecná kvalita) ale závisí od konkrétnych zúčastnených strán a situácie. Existujú však univerzálie - všeobecné princípy - z ktorých je možné odvodiť ideu dobra a zla zodpovedajúcu konkrétnej mysli.
 
Myšlienka dobra v náboženstve
  Myšlienka dobra v náboženstve je obvykle vnímaná ako univerzálna, daná zhora, obsiahnutá v božej mysli. Striktne z hľadiska našej definície sa ale nejedná o univerzáliu (3.) ale iba o určitú ideu-myšlienku (2.) dobra zodpovedajúcu konkrétnemu bohu.
  Pokiaľ by sme pripusitili Idealizmus, a teda postoj že všetko čo existuje musí existovať v nejakej mysli, potom i univerzálie by museli existovať v niečej mysli. Pokiaľ by sme potom definovali jednu myseľ nad všetkými v ktorej je všetko obsiahnuté (Boh), potom by sa v určitom význame dalo hovoriť i o existencii všeobencného dobra ako univerzálnej kvality obsiahnutej v božej mysli.
   Idealizmus, hoc ho nemožno úplne vylúčiť, je ale podľa mňa postavený na vratkých základoch. Bol to ostatne už Pytagoras čo ostal ohormený zistením že súčet dvoch párnych čísel bude vždy párne číslo a ani bohovia to nedokážu zmeniť.

Comments

Pridať nový komentár

Ja zastávam názor, že všeobecné, objektívne či absolútne dobro a zlo pravdepodobne existujú (úplne istá si tým ale nie som, ako ostatne ničím). No pri ich hľadaní narazíme na pár problémov. V prvom rade si myslím, že o dobre a zle má zmysel sa baviť len v spoločnosti ľudí, hypoteticky aj v spoločnosti iných uvedomelých inteligentných bytostí. Hoci i v prírode máme príklady na pohľad jasne definovateľného dobra a zla - napríklad, že sinice sú lepšie organizmy, než mravcožrúty, lebo sinice nepotrebujú pre svoje prežitie nič zabíjať - aj tak nemožno hovoriť o dobre a zle, nakoľko ani sinica, ani mravcožrút nežijú tak ako žijú s vedomím následkov a s možnosťou výberu. Aby sme mohli posúdiť, či bytosť koná dobre alebo zle, musí mať tá bytosť jednak možnosť výberu a jednak si byť vedomá všetkých následkov a dôsledkov svojho rozhodnutia. Čo je náročné zariadiť aj u ľudí. Preto si myslím, že v reáli je získanie úplne čistého dobra či zla asi také ťažké, ako získanie úplne čistej vody - stále bude nejakou okolnosťou "znečistené". Každé ľudské rozhodnutie je zmesou dobra a zla. Ľahšie - aj keď stále zďaleka nie jednoduché - je zistenie, čo z toho v ľudskom konaní prevažuje. Navrhujem kvantitatívne kritérium: Dobro je to, z čoho má osoh väčšie množstvo ľudí.

Dík, že si mi pripomenul, že je čas na ďalšiu časť mojej poviedky o dobre a zle (i keď podľa toho, čo som spomínala vyššie, ide o situáciu, v akej by sa dobro a zlo nemalo posudzovať). :-)

Tak v tomto sa nezhodneme, no ale nevadí :-)

Áno zmysel baviť sa o tom má len ak je prítomná nejaká myseľ (napr. ľudia).

Sinice možno nemusia nič priamo zabíjať to ale neznamená že nesúťažia o zdroje. Teraz neviem či je horšie keď niekoho proste zabiješ alebo ho necháš vyhladovať...

Možnosť výberu nie je podľa mňa nutná. Dobro a zlo môžeš konať i keď nemáš na výber. Je otázne nakoľko by potom mal byť človek braný k zodpovednosti ak žiaden výber nebol. Takisto si nemusí nič uvedomovať. Z môjho pohľadu mi komár robí zle i keď on sám to nevie. Tiež opilec robí zlé veci i keď si to neuvedomuje.

"Dobro je to, z čoho má osoh väčšie množstvo ľudí." - toto je veľmi nebezpečné a vedie k tvrdému potláčaniu menšín. Viď napr. 2.sv.vojna...

Súťaženie o zdroje je ale prirodzená vlastnosť každého života. Z tohto pohľadu by bol potom každý život zlý (čo tiež nepopieram). Súťaženie o zdroje je však stále menej zlé, než prosté zabitie, lebo pri ňom dávaš svojmu konkurentovi šancu, aby si našiel obživu niekde inde.

Ak nie je na výber, tak potom konanie človeka nemožno posudzovať ako dobré či zlé. Ale pravdupovediac ma nenapadá taká situácia, v ktorej by človek na výber naozaj nemal. Aj to, že zomrieš ak niečo neurobíš, je možnosť výberu.

Medzi komárom a opilcom je veľký rozdiel. U komára nemôžeš hľadať zlo, lebo nielenže si neuvedomuje, že niekomu škodí, ale tú možnosť uvedomenia ani nikdy nemal. Opilec však tým, že sa opije, dobrovoľne a vedome na chvíľu "odpája" svoje vnímanie dobra a zla. Už to samotné je zlý čin. Zlo je zlom aj vtedy, keď priamo nespravíš škodu (vykopnem sklo výkladu), ale spustíš reťaz udalostí, ktoré v konečnom dôsledku zlo spôsobia (hodím kameň do výkladu, pričom sa tiež môžem sažovať, že to nie ja, ale kameň rozbil sklo).

OK, to kvantitatívne kritérium by si zaslúžilo obsiahlejšiu a presnejšiu štylizáciu - to ako som to napísala, sa hodí len v situácii, kde sa rozhoduje medzi skutkami osožnými pre rôzne veľké skupiny, o újme tam nie je reč. A samozrejme, najväčšie dobro je také, z ktorého majú prospech všetci.

  Ok zjavne vnímame samotnú definíciu pojmu "dobro" a "zlo" inak. Z môjho pohľadu ide iba o samotný skutok (niečo sa stane a ja vyhodnotím či to je pre mňa dobré alebo zlé). Z tvojho pohľadu je dôležitá aj príčina skutku (t.j. tá istá vec môže byť dobrá či zlá aj podľa toho či ten čo konal si to uvedomoval). Môj pohľad hodnotí situáciu a Tvoj zas toho kto ju spôsobil.

 

  Kvantitatívne kritérium má problém aj keď obmedzíš ujmu. Nepríde potom síce k eliminácii menšiny ale stále ostane diskriminácia menšiny (čo asi nie je dobré i keď možno z hľadiska fungovania spoločnosti to je optimálne). Nuž a aj keď budú mať prospech všetci tak tí čo budú mať ten prospech menší budú frflať :-)

Viac o autorovi

Počet príspevkov:
13
Počet nazbieraných
1, 638
Všetky príspevky od autora

Príspevky, ktoré by sa vám mohli páčiť