Varínka je riečka na severnom Slovensku. Pramení v Malej Fatre pod Chlebom (1646 m) v nadmorskej výške asi 1300 m n. m. Jej pramennými zdrojnicami sú bystrinky, ktoré sa vejárovite zbiehajú na začiatku Starej doliny. Potôčik tečie na sever a zo susednej Novej doliny priberá Stohový potok. Varínka si ďalej razí cestu hlbokou tiesňavou cez horskú skupinu Rozsutce (Národná prírodná rezervácia Tiesňavy). Preteká Terchovou, priberá viaceré prítoky a nad obcou Belá je to už malá riečka. Za Terchovou ukladá v koryte balvany a jemnejšie nánosy štrku, na oboch brehoch vytvára početné sihote. Pri obci Krasňany preteká i územím so zachovanými brehovými porastmi ( prírodná pamiatka Krasniansky luh) a vo Varíne ( pod Strečnom) ústi v nadmorskej výške 350 m n. m. do Váhu.
Vyzbrojení týmito vedomosťami i skutočnosťou, že už aj na horách je parádny odmäk a sneh začína meniť svoje skupenstvo, najmä však chuťou na prvý jarný splav, sme sa po dlhej zime vybrali objavovať Varínku. Náhoda a možnosti rozhodli, že to bude práve 8. marca. Nuž čo, osláviť MDŽ sa dá rôzne. Cestou do Žiliny prepŕchalo, dážď však neskôr ustal. V stúpaní hore dolinou smer Terchová sme viac než na cestu pred sebou, pozerali na Varínku. Už na prvý pohľad bolo jasné, že vody je dosť a prúd sa vôbec nefláka. V ten deň sa riečka na svoje stretnutie s Váhom poriadne ponáhľala. Nakoniec, veď je to stále dobre z kopca. Na začiatok splavu sa nám najviac pozdával most na mieste zvanom Kubíková rázcestie. Je to zopár km nad obcou Belá. Táto riečka je splavná z osady Nižné Kamence (pod Terchovou), odkiaľ je to do ústia 13,5 km. My sme z nich splavili 11 km.
Vyššie už bolo koryto pre našu rozmernejšiu Baraku miestami priúzke. Zaparkovali sme auto a nastúpila rutina. Naviazať sedačky, nafúkať čln a pre istotu zabaliť do batoha veľa vecí na prezlečenie. Investíciu do neoprénu alebo suchého obleku stále odkladáme. Ešte na seba vesty a ja i prilbu, čo vyvolalo háčikov zhovievavý úsmev. Hlboký nádych, výdych a ideme. Prvýkrát riečka zdvihla varovný prst hneď po niekoľkých metroch. Ostrý pravotočivý meander, úzke koryto a nad ním naklonený strom s konármi tak pol metra nad hladinou. No, nebol to práve prejazd súci pre kamery, ale s menšími škrabancami sme ho ustáli. V najbližšom vracáku „parkujeme“ a háčik vyťahuje z batoha prilbu, čo vyvolalo zadákov zhovievavý úsmev.
Ďalšia plavba, jednoducho nádhera. Rýchly prúd, občas menšie stupne, sem- tam poriadny balvan alebo štrkový nános, ktoré koryto zúžili a prúd sa ešte viac rozbehol. Vlny, čo sa do člna prelievajú spredu, schytáva najmä háčik. Aby ani mne nebolo ľúto, o chvíľu to „vďaka“ bočným vlnám schytám i ja.
Môžeme len potvrdiť, že voda odteká z Baraky odtokovým otvorom veľmi dobre, inak by sme v nej o chvíľu sedeli ako vo vani, do ktorej sme si omylom napustili poriadne studenú vodu. Krátka prestávka na oddych spojená s odovzdaním „kytičky“ (vetvička „baburiatok“ z vŕby rakyty), veď je MDŽ. Mávnutie na pozdrav pánovi, ktorý sa sem vybral na prechádzku s deťmi, horúci čaj z termosky a valíme ďalej. Po asi 200 metroch dáky čudný pocit, intuitívne sa ťaháme k ľavému brehu. Stupeň, na ktorý vidíme je určite splavný, čo je však za ním... veď voda akoby tiekla podstatne nižšie. Pristaneme a prezrieme ? Jednoznačne áno, prúd nás však ťahá. Zrazu sa na brehu opäť objaví spomínaný pán, intenzívne gestikuluje a jasne naznačuje, že pristáť. Už sme blízko pri brehu a v plytkej vode, radšej však vyskakujem a čln i s háčikom ťahám na breh. Keď sme si spomínané miesto prezreli, rýchlo sme pochopili... Tri stupne hneď za sebou. Prvý (ten na ktorý z vody vidieť) neškodný, splavný. Ďalšie dva hneď za ním sú pomerne vysoké, betónové. Pod nimi valce ako sviňa. Na ich konte sú už i obete. Pod tým horným krútilo vyhodenú chladničku tak, že ju až vyhadzovalo nad hladinu.
Varínka je asi splavná len zopár týždňov v roku, nie je až taká vychytená, občas sem však vodáci zablúdia. Výstraha na brehu by bola určite namieste. Objaví sa až keď pribudne ďalší kríž? Krátky rozhovor s naším „anjelom strážnym“, hlboký nádych, výdych a ideme ďalej. Pred nami Varín a ústie do Váhu. Za cestným mostom nad Varínom je v koryte mnoho veľkých balvanov. Čaká nás slalom. Prešli sme... Síce s „eleganciou“ buldozéra, ale prešli. Ešte jeden cestný most, hneď za ním železničný a sme vo Váhu.
Nádherná riečka, nádherná plavba. Opäť o čosi skúsenejší, ale najmä pokornejší... Varínka, vďaka !
Janine radosti a ľútosti v jednom, lebo ich ,,necvakla": 3 srny bežiace Varínkou (možno nymfy), volavky popolavé nad ňou, prvé jarné krókusy a podbele, háčik cez palubu, útok konárov a oddych na kameni (Baraka ako korytnačka), zadákove záchranárske zručnosti, anjel strážny a ihravé vlny.
Podľa nás WW l, za vysokej vody možno na niekoľkých miestach WW ll. Kilometráž československých riek udáva WW II.
problémové miesta : - nad Belou v miestach s úzkym korytom prípadný spadnutý strom!
- za prvým cestným mostom na začiatku Varína v koryte množstvo balvanov!
nebezpečné miesto : - asi na úrovni obce Krasňany 2 betónové stupne, pod nimi za vyššej vody nebezpečné valce! Určite preniesť!!!
Cestou domov sa ešte zastavujeme v Starej Bystrici obzrieť si tamojší Slovenský orloj.
Zájsť si tých približne 15 km tam i späť sa naozaj oplatí. V útulnej a štýlovej reštaurácii oproti horúca polievka, voňavá kávička a „mažeme“ domov.
Ahoj a peknú vodu všetkým v roku 2013. Kamaráti, už tečie!
Foto a text Jana, Ivan
Comments
Pridať nový komentár
Príspevok by mohol mať názov ,, Spoveď samovraha" . Ale boli ste dobrí !
My, reumatici, len ticho závidíme. A čakáme na riečne brehy bez snehu. Ale v lete, po dažďoch by sa to možno dalo...
Vlado
Hohó, ja som tiež splavovala už minulý týždeň! A dokonca Váh-Dunaj! Dobre, z Váhu tam bolo asi len približne posledných 15 metrov. :-) A celý “splav” trval asi tak zo dve hodiny.