Nevedeli sme sa rozhodnúť, či si spraviť pešiu túru k prameňu Ipľa alebo skúsiť prieskumný splav na jeho dolnom toku. Ísť k počiatkom alebo využiť možnosť vychutnať si atmosféru lenivej južanskej, nížinnej riečky a zároveň možnosť vplávať ňou do Dunaja?

   Ipeľ – rieka dlhá232,5 km – je po Váhu a Hrone treťou najdlhšou slovenskou riekou. Pramení južne od Lomu nad Rimavicou, pod juhozápadnými svahmi Čierťaže v Slovenskom Rudohorí, konkrétnejšie vo Veporských vrchoch. Popri prameni prechádza červená turistická značka. Na jednodňovku je to však dosť ďaleko, v aute by sme strávili pomaly toľko času čo na lesnom chodníčku. Nakoniec, pred pár dňami sme sa túlali po Štiavnických vrchoch, tak nech si nohy teraz odpočinú a dostanú zabrať ruky. Pri tak nízkych stavoch vodných hladín našich riek to však až taká istota momentálne nie je a vodná turistika sa raz dva môže zmeniť na pešiu. Nevadí, aspoň skúsime.

Naše rozhodnutie ovplyvnil aj fakt, že Ipeľ je vlastne na našom území (po Morave, Váhu a Hrone) posledná rieka, ktorou sa dá vplávať do Dunaja. Sútok prvých troch už máme za sebou, Ipeľ nám ešte chýba. Naviac, kde inde by sa nám lepšie mohlo podariť precítiť južanskú atmosféru skvelých románov Ladislava Balleka, ktoré situoval k Ipľu, do okolia Šiah. (V jeho románoch magický Palánk). Zo Šiah je to však do ústia Dunaja 56 rkm, takže ak chceme doplávať až do ústia, musíme začať podstatne nižšie. Malé Kosihy, dedinka priamo pri Ipli, má dobré autobusové spojenie a odtiaľ je to už len 16 rkm. Je rozhodnuté, vo štvrtok, 30. augusta, práve tam o 8,30 na brehu Ipľa fúkame Baraku.

S obavami sa obaja pozeráme na to máličko vody, čo zostalo v koryte v tomto extrémnom suchu. S odhodlaním však vyrážame. Riečka tu tečie väčšinou pôvodným korytom, ktoré je z oboch brehov lemované buď lesom alebo aspoň širším pásom stromov. Občas sa naše oči „popasú“ na pomerne vysokých sprašových profiloch (asi ako v Kamenici nad Hronom), s množstvom dier, v ktorých hniezdia brehule.

Vody je však naozaj málo, každú chvíľu musíme vystúpiť a „loď“ pekne potiahnuť. Je však horúci deň, voda príjemne chladí, dno je väčšinou štrkové až pieskové, takže je to celkom príjemné. Burlaci na Volge, na slávnom Repinovom obraze, sa určite nadreli omnoho viac.

Dolný Ipeľ a jeho okolie pôsobí akoby sa tu zastavil čas. Množstvo vodného vtáctva vo vás ešte tento pocit umocní. Jane sa dokonca podarilo asi z dvoch metrov odfotiť nádhernú volavku purpurovú. Takýto fotoúlovok nemala ani v delte Dunaja.

Cestný most v Salke je hraničným prechodom do Maďarska a nám signalizuje, že do ústia je to ešte 12 rkm. Ach jaj, ale sme dnes pomalí, musíme pridať. Kúpačku a samozrejme ohník a opekačku sme si však odoprieť nedokázali, nakoniec i maďarskí rybári nám zapriali nice day.

   Ipeľ v dolnom toku veľkým oblúkom obteká maďarské pohorie Borzsony a na našom brehu ho od povodia Hrona oddeľuje nevýrazná Ipeľská pahorkatina. Ipeľ je vlastne v celom dolnom toku hraničnou riekou s Maďarskom.

Rýchlosť plavby presne odhadnúť nevieme, ovplyvnil ju aj veľmi nízky vodný stav. Predpokladáme však, že by sa mohla pohybovať od 3 do 5 km/hod. Táboriť sa dá voľne v prírode, v podstate kdekoľvek. Riečkou a jej okolím sme sa však začali kochať až príliš, takže nakoniec sme museli dobre zamakať, aby sme stihli vyhliadnutý autobusový spoj späť do Kosíh.  

Blízkosť Dunaja nám signalizuje železničný most cez Ipeľ, trať Štúrovo – Budapešť. Za ním, po asi 500m vplávame do Dunaja. Ten hneď za sútokom s Ipľom definitívne opúšťa územie Slovenska. V rýchlosti balíme Baraku a ponáhľame sa do najbližšej dedinky. Je ňou Chľaba. Na pešiu cestu si od sútoku do Chľaby  treba rezervovať aspoň 40 minút.

Na sútok Ipľa s Dunajom sa však z Chľaby dostanete celkom slušnou poľnou cestou i autom. V tejto dedinke sú zaujímavé priamo do skaly vytesané, dodnes funkčné pivničky. (Čosi ako skalné obydlia v Brhlovciach, ale v podstatne menšom). My sme však len tak-tak stihli autobus do Kamenice nad Hronom, kde prestupujeme na ďalší do Malých Kosíh. Tam nás trpezlivo, pri unikátnom kostolíku s románskou rotundou z 12.storočia, čaká auto!

   Ak si chcete vychutnať plavbu lenivou južanskou riečkou, táboriť vo voľnej prírode, dopriať si relatívnu samotu a nesmiernu pohodu, určite choďte na dolný Ipeľ. Rezervujte si však naň aspoň 3-4 dni. My tak s radosťou urobíme !

                                        Ahoj Jana /foto/ a Ivan /text/