Výstup na Szabóovu skalu patrí k nenáročným turistickým vychádzkam, ktorú zvládnu aj malé deti, fajčiari, kaviarenské typy či osoby s oslabeným svalstvom nôh od dlhého vysedávania pred PC alebo na barových stoličkách. Ryolitové bralo prečnieva nad okolitú rovinu približne 100 m a spolu s náprotivnými kopcami zvanými Bralce, tvorí impozantnú bránu do sklenoteplickej doliny, ktorou preteká potok Teplá pozdĺž cesty, ktorou sa dostanete do kúpeľov Sklené Teplice i do Banskej Štiavnice. Szabóova skala je po ľavej strane cesty, približne v strede obrázku. 

Značený výstup začína pri Obecnom úrade obce Lehôtka pod brehmi, zalesneným terénom chodník pozvoľna stúpa až na vrchol brala.

Športom k trvalej invalidite (a štedrým štátnym príspevkom). 

Po 40-minútovom stúpaní prichádzame k drevenému krížu, značiacemu vrchol skaly. Je tu vraj postavený aj na pamiatku obetí, ktoré zo skaly spadli. Snažíme sa preto ustrážiť si deti, aby sme neprišli o rodinné prídavky.  

Náš turistický talizman, štvorročný Oliver, dorazil na vrchol zarovno ostatnými. Nosenie na pleciach radikálne odmietal aj v strmších partiách chodníka, s komentárom: "Však mám palice!".

Sme na vrchole, je teplý septembrový víkendový deň, okolo nás príroda hýriaca zelenými odtieňmi stromov, kríkov a tráv, nad nami obloha bez mráčika ... vydýchavame sa, vyberáme z plecniakov jedlo a nápoje, foťáky, ďalekohľady, dýchame lesný vzduch, vychutnávame si ticho okolo... Ku šťastiu toho človek naozaj veľa nepotrebuje.

Szabóova skala je pomenovaná podľa maďarského, presnejšie uhorského geológa Józsefa Szabóa, ktorý sa po štúdiu na Banskej akadémi v Banskej Štiavnici stal uznávaným odborníkom, m. i. autorom prác skúmajúcich geologické pomery v okolí Banskej Štiavnice. Bol i rektorom peštianskej univerzity. Szabóova skala je našou najstaršou prírodnou rezerváciou (od r. 1907). Na skalu bol v tom čase umiestnený kovový nápis Szabó szikla.  

Výhľady zo skaly sú impozantné.

Letecký pohľad do hlbočiny pod nami, na obec Lehôtku pod brehmi (podľa mňa ide o jedno z najkrajších slovenských pomenovaní, okrem Krásna nad Kysucou a Zázrivej, prirodzene. Tiež Orechová Potôň a Čukárska Paka majú čosi do seba).

Zatiaľ nefúka zo strnísk, ale čoskoro veru bude.

Pekný pohľad na časť Hliníka nad Hronom v pozadí s pohorím Vtáčnik.

Skaly na náprotivnej strane sklenoteplickej doliny skrývajú bohaté ložisko ryolitu, ktorý sa tam už oddávna ťaží. Obyvatelia Hliníka nad Hronom boli v minulosti široko-ďaleko známi výrobou mlynských kameňov. Vyrábali ich z ryolitu, ktorý ťažili v tejto lokalite.

Po nenáročnom zostupe vychádzame z lesa do civilizácie k našim kovovým tátošom. 

Staré časy nám pripomenuli košikárske výrobky v blízkej Bzenici. Boli tak pekne vypracované, že sme po krátkom jednaní o cene v orientálnom štýle neváhali otvoriť aj svoje peňaženky a podporiť tak remeslo, ktorému sa už dnes venuje len málo ľudí.

Cestou späť sme sa obligátne zastavili v najkrajšej zákrute Hrona - Revišťskom Podzámčí. 

Pribudla tam trampolína,

no najväčšou atrakciou bolo utraľahké lietadlo - akýsi kríženec medzi helikoptérou a lietadlom, ktoré pred našimi očami vzlietlo z novovybudovanej štartovacej dráhy.

Zalietať si môžete aj vy, keď pôjdete okolo - za 15 minút strachu zaplatíte 50 € : 2 = 25 € na osobu. Do helikoptéry sa zmestia dvaja cestujúci + pilot, samozrejme. Eroplán má aj špeciálne okno na fotografovanie.

Práve nám odlieta leto roku Pána 2013.
Celkom ušlo, čo poviete?