Všetko to začalo vo mne. Bola som taká naivná. Nahnevala ma skutočnosť, že mi to vôbec urobil. Ako som mohla niečo také dopustiť?

        V hlave som mala milión otázok . Prečo som si s ním začala?  Prečo som ho vpustila do svojho srdca?  Ako mi to mohol urobiť? 

    Skoro som praskla od žiaľu. Tak som ho milovala, až ma to zložilo. Celú tú dobu sme žili v klamstvách a špinavých slovách. Ako dokázal byť taký krutý a bezcitný?   Vedel, že ho milujem.  On to vedel! Tak prečo mi to urobil?

**********

         Vošla som do izby. Po večernej zábave tam toho veľa nezostalo. Prázdne plastové fľaše, potrhané vankúše, smeti, obaly z jedla a  vyfajčené balíky cigariet.

    V tej chvíli mi bolo všetko ukradnuté. Mala som chuť ísť na ďalšieho panáka.  Bola som presvedčená, že to zaženie všetky moje spomienky, ktoré vo mne tak živo tleli. Avšak... nešla som.

       Zastavil ma môj pohľad v zrkadle. Necítila som sa zle, ale výraz hovoril o inom. Bárs by som sa aj čudovala, keď som celú noc nespala. Unavená tvár, roztečená špirála... proste.... celé zle!  Cítila som sa fakt otrasne.