Znova sa na mňa pozrel a dodal: ,, Dnes vám to pristane.“

  ,,Ďakujem. Ste milý,“ zalichotilo mi to.  

  ,,Aj vy ste na nákupe?“ trošku odbočil od témy.

  ,,Och, áno, taký menší nákup,“ poznamenala som s úsmevom.

  ,,A... nechceli by ste si niekam vyraziť?“

  ,,Mám to brať ako pozvánku na rande?“ moja otázka bola tak spontánna, že jej význam som si uvedomila až keď už bolo neskoro. Našťastie čašník to vzal  z toho lepšieho konca.

  ,, Nuž,  to je  na vás ,ako to vezmete,“ usmial sa.

  ,,Ešte si to premyslím,“ na tvári sa mi zjavil rumenec.

  ,,V poriadku. Ale nepremýšľajte dlho. Mohlo by vás to mrzieť,“ posledný krát na mňa hodil zvodný pohľad a jemne mi do ruky vložil papierik. Následne zmizol.

        Otvorila som ho. Stálo na ňom: ,, Zavolaj mi. Nebudeš ľutovať. Pod text vložil svoje číslo. Akoby bol vedel, že sa tu stretneme.

************

        Hlavu som mala plnú neusporiadaných myšlienok. Stále som myslela len na neho. Na jeho úžasné, gaštanovo hnedé oči, úsmev, šarm... neviem čo mi bolo, ale chcela som aby tento moment trval naveky. Nevedela som ho spustiť z mysle. Akokoľvek som sa snažila, vždy bol tam. V mojej hlave.

           Po náročnej ceste domov, ma chytilo nutkanie cvičiť. Rýchlo som vyložila nákup. Ešte rýchlejšie som ho napratala do chladničky, aby sa nepokazil, pretože bolo neskutočné teplo. Vonku padali teplotné rekordy a moja energia bola na bode mrazu, už len keď som pomyslela na to, že mám znovu kamsi ísť.

          V mobile som mala stiahnutú aplikáciu na cvičenie. Skutočnosť, že sa nemusím trepať do fitka mi celkom zlepšila náladu.  Navyše... je to cez pol mesta. To by som asi nedala. Určite nie v tomto teple. Takto  si môžem v pokoji zacvičiť aj doma. Aj keď... je pravda, že môj byt nie je až tak veľký... ale kto chce,  ten to zvládne aj takto.

         Odtlačila som stôl do rohu izby.

  ,,A je to!“ vyšlo zo mňa.

Hneď bolo v izbe viac miesta. Takto som sa pokojne mohla vrhnúť na krátky strečing aj v pohodlí domova.