Otočila som sa . Stál tam Oliver. Pomaly sa ku mne približoval . Sadol si hneď vedľa mňa. Jeho telo bolo neskutočne voňavé a čisté. Bolo zjavné, že sa bol osprchovať.

  ,,Kde to som?“ potichu som sa ho opýtala.

   ,,U Filipa v hosťovskej izbe. Spala si tak tvrdo, že nebolo možné zobudiť ťa a odniesť domov.“

   ,,Kto je Filip?“ hlava ma bolela ako ďas, no chcela som vedieť viac.

   ,,Frajer tvojej sestry, predsa.“

   ,,Ale nie,“ nervóze som si prehrabla vlasy.

   ,,Upokoj sa. Všetko je v poriadku.“

   ,,Nie, Oliver, nie je.“

    ,, Pristane ti to,“ pošepkal mi a jemne ma uhryzol do ucha. Prešla po mne husia koža.

    ,,Oliver, prosím...“ jeho prítomnosť ma desila aj vzrušovala zároveň. Bol to nesmierne divný stav mojej mysle.

    ,, Uvoľni sa,“ jeho hlas bol tichý príťažlivý, dotyky nežné...

Vzdychla som. Cítila som v sebe nával emócií.

   ,,Už zase som v kaši.“

   ,, Neboj sa, viem čo robím.“

    ,,V tom prípade, by si mohol prestať klásť ruky tam, kam nemáš,“ chytila som ho za zápästie. Bolo to na mňa priveľa.

  ,,Vari ma už nechceš...“

  ,,No... ja...“

  ,,Pšš,“ znovu sa ma dotkol. Jeho ruky boli príjemne teplé a neskutočne nežné. Ešte som ho takého nikdy nezažila. Rozbúšilo sa mi srdce.

  ,,Cítiš to? “

Prikývla som. Na viac som sa v tej chvíli nezmohla.

  ,, Zatvor oči.“

   ,,Prečo?“

  ,,Ver mi.“

Pokúšala som sa nemať zbytočné pochybnosti, ale nešlo to.“

  ,,Oliver, čo chceš urobiť ? Oliver?“ žiadna odpoveď.

      V tom som to pocítila. Jeho ruky na mojom  tele. Jeho pery na mojich perách. Bol to ten najkrajší a najtajomnejší bozk, aký som od neho mohla dostať. Pomalý precítený jemný. V ten večer som sa rozhodla, že budem len jeho.

      Vyzliekol si tričko. Bol fakt príťažlivý. Bozkávali sme sa a ja som túžila, aby tento moment trval čo najdlhšie. Dotýkal sa ma takmer všade. Bolo to ako... explózia. Pritisol si ma k sebe. Potom ma pritlačil k stene, no neprestával. Cítila som každú bunku svojho tela. Ako to vo mne hrá, vrie , sťa láva chystajúca sa preraziť na povrch.