Pocit čerstvého vzduchu znepríjemňovalo sychravé počasie, sprevádzajúce hustou hmlou. Potôčik, tečúci pozdĺž mesta sa zmenil na riečku plnú bahna a nánosov konárov, ktoré vietor poolamoval z okolitých stromov.

             Po chvíľke cesty Sáru zastavil pohľad na jednoduchý drevený most. Za ním sa nachádzala široká lúka. Vyzerala opustene. Uprostred nej stál veľký bútľavý strom zahalený v pochmúrnom šate daždivého rána. Úbohé miesto.

             Nesmelými krôčikmi pomaly, ale iste prešla cez most. Jediný objekt, ktorý videla bol strom. Iba veľký starý strom.   

             Sára sa rozhodla, že sa aspoň na chvíľku ukryje pod konármi smutnej vŕby. Oprela sa o hrubý kmeň a nežne ho pohladila. 

              Vtom čosi zašuchotalo. Spoza stromu vykukla malá srnčia hlavička. Pod mohutným stromom   našla aj ona miesto odpočinku. Ťažkopádne si ľahla na premočenú trávu, pričom  Sárina pozornosť ju akoby vôbec nevyplašila.

              Krvácala. Krv sa jej liala z prednej nohy, sťa prúd divokej rieky. Nežné očká upierali zrak na kvapky dažďa šumiaceho navôkol.

            Sára bola zmätená. Opatrne vytiahla z tašky malé červené jabĺčko a veľmi pomaly ho položila pred srnku.