Kométy trhajú oblohu
Prúdia z roztrieskaného ticha
Nikdy tak neožijú
Ako keď naplním prameňom lásky moju milovanú vílu
Zdravý rozum je na márach
Nočné akordy na schodoch násilia znejú
Temnota sa v snoch vznášala
Mala tvár na hladko a do čierna vyleštenú

Užitočná v telách vyzlečených Bohov
Aby ich palice utíšila a umlčala
A potom
Jej smiech na nebeských pláňach
Bude znieť vo výšinách ich budúcich hrobov

Nebesá nad nami
Strašia Gorgonskými očami novým východom mesiaca
Lásku nečakaj
Keď vchádza do sál zlatom vykladaným
Túto tisícročnú prostitútku chcem
Na rohoch šialenstva rozkročená jazdí
Poľnice zažínajú vojnové vatry
Rozlievajú víno jej smilstva na celú zem
Plnia ním úzke pruhy pôdy
Čo ustanovujú hranice medzi rozdelenými národmi
Popod dvere sa valí
Z času načas prináša silu čo jatrí rany

Matka odporností
Naša pani čo všetko pozabíja
Vyhladí všetky farnosti
Kráľovské mlieko si popíja

Na opasku jej visí bič
Pri pätách sa jej kopí smrť na haldách
Hľadá krv čo by sa dala uvariť
Keď zatiahnuté oblaky odhalia
Jej ručiacu nevydarenú robotu
Stehná vyleštila oceľ žeravá
Odkvapkáva na meče
Pre Vulkánove zárodky dobrá potrava

Užitočná v telách vyzlečených Bohov
Aby svojich otrokov utíšila a umlčala
A potom
Jej smiech na nebeských pláňach
Bude znieť vo výšinách burácajúcich hromov

Nebesá nad nami
Strašia Gorgonskými očami z príchodu novej kasty
Bez očakávania lásky
Keď vchádzajú do sál zlatom vykladaným
V krvavočervenej potope
Plač posledných čo prežili počuť ozvenou ďalekou
Prepichnutí ako holubice
Za týmto múrom nárekov.

C.O.F