Toto je oveľa lepšie. :) Hlavne tá prvá časť básne. A som rada, že to tak je. Som radšej, keď môžem pochváliť, než skritizovať, aj keď to tak možno nevyzerá. :)

Ak môžem povedať svoj názor, tak tento výtvor je asi o triedu lepší od tých predošlých, ktoré ma nejak nezaujali, takže tam je určitý progres :)

Kolegovia, ešte by som sa obrátil na vás.. neviem ako ste na tom s teóriou písania básní, ja teda dosť mizerne (nevyznám sa v prozódiách, trochej, jamb či daktyl a podobné záležitosti sú pre mňa španielskou dedinou atď.) a preto by som sa vás chcel spýtať, či je veľkou chybou, ak napríklad, ako vytkol Gino dzejne, je jeden verš dlhší než ostatné, alebo nie je melodicky či počtom slabík totožný s ostatnými.. iste že to môže vyznievať kostrbato ale zase na druhú stranu sa mi zdá niekedy zaujímavejšie, ak sa autor pohrá s veršami a trochu ich "uvoľní", než keď sú všetky rovnako dlhé a majú rovnaký počet slabík typu:

Ra ta ta

Ra ta ta 

...ono to môže byť potom aj nuda, ak je taká celá báseň, nie? (teda ak to nie je pesnička, lebo vtedy to samozrejme musí rytmicky sedieť)

Ja sa tiež pridám (viac hláv, viac kapusty). Tiež sa v tom nevyznám a poéziu ak ju píšem (ak sa to poéziou dá nazvať), píšem viac-menej intuitívne, tiež neriešim nejaké trocheje daktyly a jamby. Ono... neviem, ako by to bolo vnímané od niekoho, kto sa v tom vyzná, ale tiež by som to asi nebrala príliš striktne. Napr. aj Gino, hoci hovorí, že má radšej, keď je to pravidelné, nedodržiava počty slabík vo veršoch. A je fakt, že piesne sú celkom iná kategória, tam sa dá všeličo slušne "upratať"... básne sú v tomto náročnejšie, tam sa nič neschová. Aby som sa ale teda tiež vyjadrila, pre mňa je to asi individuálne. Záleží od konkrétneho diela, od konkrétneho verša... niekde mi nepravidelnosť dosť prekáža, inde mi až tak nevadí (áno, viem, že je to čechizmus :)). Ale básne typu ratata... neviem... no, asi ako ktoré :D

No nie je to chybou, ak to býva pravidelne neviem, mne to musí nejako vyplynúť z básne, ale v tejto tu napríklad mi to vôbec nesedelo, niekedy to ale môže sadnúť ako vieš čo na vieš čo. Ja tiež absolútne neovládam aké sú trochejské, jambické verše, síce viem že existujú a viem že existuje jambický pentameter, ale až tak v tom nevyznám. Ale keď sa nad tým zamyslíš, v piesni je to úplne v pohode. Mne to zasa v básni celkom vadí. 

Skôr si viem predstaviť čosi takto

Bla bla bla

Bla bla bla

Bla Bla bla

Bla Bla bla Bla Bla bla Bla Bla bla

čiže na konci každej strofy, aby to bolo výraznejšie, alebo striedať ob dva - dlhší verš a kratší verš, to by u mňa fungovalo, ale ako vravím, toto je čisto môj názor. Pre mňa teda dlhší verš v každej druhej strofe už je príliš rušivý, to znamená, že akoby nemal súvis s ničím, lebo po prvej "normálnej" strofe si nepamätám, že predtým bol nejaký dlhý aj v tamtej predtým.

HOWGH

Ahoj dzejna :)

Výplod fanatika, ktorý je Tvojim zástancom ma donútil reagovať na túto báseň, neboj sa, nebude to bolieť.

(spoiler) Tento prípevok bude viac pozitívny - nebojte sa, nezľakol som sa, len táto báseň je od ostatných ozaj lepšia. (spoiler)

Prvá strofa výborná, neviem kedy si túto báseň spísala, ale badám prvky odklonu od gramatického rýmu. Posledný riadok by som ja osobne preskladal na: "zmysel je nie silný.", ale to je opäť iba môj názor. Každopádne tento kúsok je omnoho lepší oproti predchádzajúcim výplodom. Čo tie dlhé verše na koncoch párnych strof? Jediný význam mi to dáva, ak by si to koncipovala ako text piesne, potom by sa dali prepáčiť aj iné nedostatky v tejto básni. Ak by som túto báseň bral ako text piesne, bola by dokonca nadpriemerná oproti slovenskému šoubiznisu, minimálne lepšie ako má Kristína a iní pseudoumelci.

Ak to má byť iba báseň, tak to ešte nie je to pravé 40 percentné orechové (60 percent písal Urban, 80 Rúfus, Feldek, Válek, 90 Baudelaire a 100 matka príroda :) ).

A posledné tri strofy, veľa slov končiacich na -sti -sty.

Ži s radosťou a nehnevaj sa! Žiješ prikrátko na to aby si si tým špinila život.

HOWGH