Babie leto je už dávno za nami, skutočnej zime sa  však  do našich končín stále veľmi nechce. Počasie ani ryba ani rak. Okolo obeda je často aj viac než 12 stupňov, občas sa zazubí i slniečko, tak prečo nejsť na vodu. Malý Dunaj sme  v lete v posledných rokoch vynechávali. Na náš vkus tam bolo až príliš živo a „malý súrodenec veľkého brata“ začal pripomínať niektoré vychytené české rieky uprostred sezóny. Táto rieka je však mimo letnej sezóny pre romantikov a pohoďákov veľmi silný magnet. Bolo  len otázkou času, kto to prvý povie nahlas. Takže, keď sa háčik spýtal : „ Nejdeme ešte na vodu?“ Ihneď som navrhol práve Malý Dunaj. Možno v tom bol aj kus sentimentu, veď práve touto riekou sme pred viac než  desiatimi rokmi začali naše spoločné vodácke putovanie. Poďme teda zistiť, čo je na Malom Dunaji nové. Bude to však len jednodňovka, tak si musíme vybrať kratší úsek a myslieť i na to, ako sa z cieľa dostať späť k autu, na začiatok splavu. Trošku sme  kombinovali a hútali nad kilometrážou rieky. Zhodli sme sa na úseku Most pri Bratislave -  Tomášovo. Je to síce iba 15 rkm, ale rozlúčka so sezónou má byť skôr symbolická, pohodová a príjemná. Presne taká i bola. „Ohýbať“ pádla a naháňať kilometre budeme na jar.

   28. 11. 2012 o 10,00 máme v Moste pri Bratislave nafúkanú Baraku a už to s nami ide dolu vodou. Po nočnom daždi je všetko akoby vyumývané. Slniečko bojuje s oblakmi. My mu od začiatku veríme a držíme mu palce. Nesklamalo, tento súboj vyhráva a až do večera nás nespustí z očí. Stromy na brehoch sa zbavili lístia. „Zlatom“ sú obsypané už iba vŕby.  Topole si nechali  zelené klobúky z imela, inak sú nahé.  

Zeleňou v tomto období príroda veľmi nehýri, o to viac nás v Malinove príjemne prekvapila Zelená oáza.

Náučné tabule s históriou miesta, prírodnými zaujímavosťami, prístrešok, ohnisko, detské preliezky.... fúúha, tak to  už áno. Všetko umiestnené s citom, esteticky a s ohľadom na prírodu. Držme spolu tomuto miestu palce, nech nepadne za obeť vandalom. Ešte hlt horúceho čaju z termosky a poďme ďalej.

 Na 131,6 rkm nás víta stará známa chata hausbót a o čosi nižšie sme sa zrazu ocitli na divokom západe.

Indiáni boli práve na love bizónov, lúku strážili len ich totemy. Pri podrobnejšom prieskume tohto miesta nás vyrušila nepriateľská bledá tvár so psom. Psa i pána sme „prinútili“ ustúpiť  a totemy tak ochránili pred prípadným zneuctením. Uznajte, veď naozaj hrozilo, že pri jednom z nich pes zdvihne labu a...

   Nasadáme do kanoe a už sme opäť v prúde. 129. rkm norná stena, začiatok vzdutia priehrady pri Novej Dedinke. Potešili desiatky labutí, kormoránov, volaviek ale najmä na vyvalenom kmeni dva z tepla sa tešiace bobry. Mohli sme si vybrať z dvoch možností. Buď si užiť túto vzácnu chvíľu, alebo sa pokúsiť  fotiť. Vybrali sme si prvú možnosť a rozhodli sme sa správne. Toto predstavenie trvalo len zopár sekúnd.

Nová Dedinka priehrada, prenášame a po chvíli si užívame posledné 2 kilometre našej (asi) poslednej tohtoročnej plavby. Most v Tomášove, pristávame, balíme Baraku ( neoceniteľná výhoda „vzducholode“) nastupujeme na autobus a o 20 minút sme tam, kde sme dnes začínali. Za tento čas prekonal autobus po ceste rovnej ako priamka vzdialenosť, ktorá nám po nádherne meandrujúcej rieke trvala takmer 5 hodín. Cestou späť ešte zastávka na tradičnú kávičku a pohľad na vodný mlyn v Jelke.

    Za to, či to bola naozaj posledná rozlúčka so sezónou, však ani jeden z nás do ohňa ruku nedá:)

Ahoj Jana foto, Ivan text