Pätnásť rokov slúžiť ako rytier.

Pätnásť rokov sa usilovať o mier.

Pätnásť rokov držať meč v rukách.

Pätnásť rokov vidieť mužov hynúť v mukách.

Pätnásť rokov stáť na poli bojovom.

Pätnásť rokov vyhýbať sa smrteľným kovom.

Tento osud stihol mužov v zbroji,

nemohli oni žiť vo vzácnom pokoji.

Tento osud stihol mužov okolo okrúhleho stola,

rovnosť a úcta medzi nimi nastolená bola.

Veľkí hrdinovia časov dávnych,

veľkí hrdinovia, nositelia mien slávnych.

Veruže slávny viedol ich vodca,

jeho rozhodnutia nikdy nezišli z kopca.

Meno jeho poznalo každé dieťa, žena i muž,

pán rytierov menoval sa Artuš.

V družine mal on bojovníkov chrabrých,

život by obetoval za kohokoľvek z nich.

V mnohých bitkách stekal mužom po tvárach pot,

lež najlepšie zo všetkých bil sa Lanselot.

Najoddanejší priateľ Artušov,

na bojisku predvádzal ohromnú šou.

Ľudia vraveli, že zabiť sa ho nedalo,

samo šťastie ho k nim zoslalo.

Lež  mýlili sa ľudia a sklamané ostali ich duše,

Lanselota o život pripravil šíp vystrelený z kuše.

Nesmúťte však za ním,

to bolo jeho posledným prianím.

Rytieri bojovali ďalej,

ich skutky živila vždy nádej.

Artuš, s najslávnejším mečom sveta,

vedel, že nie je márna jeho obeta.

Nepriateľom štíty na drobné kúsky rozdrv!

A šťastný budeš, že sa nepreleje tvoja krv.

Šípom vyhýbaj sa svižne sťa had,

a súper nezasadí ti rozhodujúci mat.

Drž sa tohto návodu,

získaš si cennú slobodu!

Spoliehaj sa na priateľa po svojom boku,

a sklený pohľad nebudeš mať v oku.

Rytieri okrúhleho stola pätnásť rokov bojovali proti barbarom,

stáli proti viacerým krutým vladárom.

Neprelievali krv nazmar,

svojej vlasti priniesli veľký dar.

Akýže to bol dar? Sloboda bola to.

I ľudia odmenili sa rytierom bohato.

Dodnes sa legendy rozprávajú,

dodnes sa piesne spievajú.

Za pätnásť rokov odviedli oni prácu driečnu,

za pätnásť rokov si vyslúžili slávu večnú.

Nech sa nikdy nezabudne na to, aké ťažké niesli bremená,

nech sa z našich myslí nikdy nevytratia ich mená.