ON kašle na teba,

jemu tu lásku netreba.

A ty? smola, veky to už takto chodí,

že žena samou ostane na opustenej lodi.

Kapitán síce velí ďalej,

no tebe sa topí i posledná nádej

a slza ti hladká tvoje líce,

nepomôžu poučky, rady z učebnice,

ako sa kedy zachovať,

ako tvrdým byť a neplakať.

Keď lásku stratíš,

ťažko ti veru žiť.

O koho tu chceš zápasiť?

Bez lásky je smutné všetko,

bez lásky je slabý niekto

a rany -  tie sa zväčšujú.

Keď tečú slzy,

to plače srdce,

boľavé stisky tlačia ich von,

neviem sa pozrieť cez plece

a zo srdca je veľký, hlučný zvon.

Zvon čo hučí v hlave, v duši,

zvon, pred ktorým nezapcháš si uši.

zvon čo bolesť rozkýve,

i hrdlo zovrie to mi ver!

Nie sú to sladké chvíľky života,

keď sa ti zdá, že si malá nula,

neutrál, či jednoducho sama samota,

ktorá ťa v priepasť posunula.