Chodníky sú široké, keď... Keď kráčam nočným mestom. Keď ticho je ich heslom, ktoré... nik už nepozná. Otáčam sa za seba a túžim... Kiež by niekto zvolal... Zastav, tu si potrebný! Zastav! Áno, presne Ty. Ale nie. Tu kričí na mňa bezďák zašťatý... Zastav! Nemáš drobné? Beztak, pod obraz už je…
O úsmeve, ktorý slzy skrýva... Toľkokrát som písal, že každé slovo mi už splýva... O láske – škoda reči o tých snahách... Spomínať na chvíle, keď moja duša pred vami bola nahá... O smrti, ktorá neodvratne čaká... Možno o nej vôbec písať? Tak trochu ma to láka... Tak trochu ma to ľaká... Ja…
Existenčné situácie sú dobré na to, aby človek zabudol na hlúposti, o ktorých si ešte pred nedávnom myslel, že sú jeho obrovským problémom. Už som tu týždeň. Našli sme Slovákov, ktorí nás povodili po okolí, poradili čo jesť, čo nejesť, čo piť a čo nie, na čo si dávať pozor. Ako sme sa dozvedeli,…
Včera sme prileteli do Pekingu. Keď prilietate do severnej Číny v zime, pilot v lietadle vám najprv oznámi, že „weather in Beijin is foggy[1">.“ Čumíte z okna a snažíte sa zachytiť magický pohľad na Peking z vtáčej perspektívy, plní očakávaní, aké to asi bude, vidieť ten ďaleký svet, to slávne…