Sláva pyramíd, veľkosť Ríma, tu sa malý cítime byť, tak už to býva. Lenž v duši mojej nádherný tón ten nepredčí žiaden Panteón.
Padol posledný list. Klesal k zemi vo farbách plameňov. Nastalo obdobie kľudu, obdobie chladných kameňov. Príroda spí, tíško dýcha , len človek sa stále naháňa hlučí do toho ticha. A tak v láske a pokoji užime si zimu nech sme plný síl, keď jaro a leto prídu.
Gitara má tvári ako ty, možno preto som tebou tak často pritiahnutý. Keď sa ti na prsiach rozlejú tvoje vlasy, zošaliem z toho asi. Vidím tie krivky, cítim tu vôňu. Chcem sa v tebe rozplynúť, ako kvapka dažďa v mori. V tvojom chráme spočinúť, tak aby sme jedno boli.