Hudba, ta je mi liekom i radosťou, ak z nej však úspech chcem ťažiť, stáva sa mi starosťou. Sklamanie viem často zažiť, ak nevyviera zo mňa ako čistý prameň, ale je strojená a sleduje sebecký zámer, stáva sa z nej ťažký kameň. Preto, pre uchovanie radostného stavu musím utíšiť ega svojho vravu.…
Ten kto má ku všetkému uštipačnú pripomienku, na priateľov má už iba spomienku. Ten však kto mlčí, kto naslúcha. Radí keď je treba, priateľov bude mať veľa.
Holub sa na mňa díva cez oblok. Bez to aby ho postihol myšlienok tok. Závidím mu jeho slobodu, ktorá nespočiva v lete , ale v jeho bezmyšlienkovom svete.
Keď píšem básne, je mi krásne. Avšak som plný bázne, či sú čitateľovi jasné, ale potiaž asi nebude v tom. Porozumie každý kto ostal človekom.