Píšem atramentom, modrým pravdy sérom hoc mnohí by radi tužkou isto život ten však vždy píšeme perom – nikdy ceruzkou a nikdy nanečisto Príliv zmyje stopy z pláže vietor vzdušné čiary rozfúka však guma pero nikdy nevymaže nezostáva než sa k uchu od ucha smiať a kútom oka písať slzy – čo napísané…
Tohoročný, už tradičný splav zmiešanej nitriansko-trnavsko-bratislavskej vodáckej partie bol naplánovaný na posledný júnový týždeň. Zraz mal byť v stredu v popoludňajších hodinách. Pretože som už dopredu vedel, že musím skončiť o deň skôr než ostatní, vyrazil som z domu vlakom už v pondelok poobede…
Batôžtek svoj na chrbte mám,tak ako každý, tak ako všetci.Navzdory zubiacim sa lucernám,do tmy mi malý, strhaný svieti. Pomaha najmä v nečase,rátať straty a príjmy,aj v popoludnia belasé,aj v strede tejto zimy. Každý svoj batoh miluje.Sťa kronikár je súci,zdobiac prapredka siluet,nevyprádzniť ho…
Opakujúce slová, význam vždy iný. Myšlienka sa zdá nová, zmysel je nie silný. Opakujúce dni, s hviezdami na oblohe, nekončiace sú ako sny... Mesiac verzus slnko vo frontálnej polohe. Opakujúci úsmev, na ľudskej tvári, nemeniac za hnev, zlosť sa v dobré tvári! Opakujúca bolesť, na tele i v …