Kam podeje sa detský smiech keď preplávam na druhý breh? Kde zložím svojho macíka až budem zrazu veliká? Bude už pre mňa pravý čas keď zazriem v plavých šedý vlas? Vyblednú sny a nádeje keď vietor ich lístím zaveje? Uvidím hviezdy na nebi až zima brázdy prehĺbi? Keď stratím sa kamsi do zeme…
na lúke vzduch vonia medom.Sme tu?Ruky v jednom prameniplynieme kyslou riekouso šampónovými škvrnami už dávno.Biele oblaky pohrýzol komína šansóny prespievali hrkotavce.Si výrečne tichýtak nikdy neplačem.Iba občas nám zavŕzgajúkovy o seba
Prepáč, ale musela som,zabiť tvoju pýchu,vraždila som, bodala som,kruto, bez ostychu. Na tvojej košeli rozkvitol čierny kvet,to bol znak toho, že ťa strácam, že ťa niet.Moje srdce nekrváca, tvoje však áno,dívam sa na teba, hnusíš sa mi,odpracem ťa ráno. Všetko má svoje hranice,ty si tú svoju…
Augustin Sokol. bookface 15. Úsek bookface 15 je pokračovaním predchádzajúceho úseku bookface 14. Cestou prechádzame popri telefónnej búdke. Veruša navrhuje, aby som si zavolal taxík. Počká tu so mnou. Až pokiaľ taxík príde. Odpoviem jej, že radšej sa ešte prejdem. Odprevadím ju domov. Rozlúčime sa…