Životodarný dážď nás všetkých pozabíja Ak nezdvihneme zrak alebo ruku v päsť Asi tak žiadaný ako v koláči zmija Pam-pi-dam-pam počuť zo strechy jeho zvesť Aké slova a aké zbrane Aké klamstvá na požiadanie Také malé snáď ako list Také čulé a stále je kam ísť Keď poľu rozpráva príbehy o láske…
Znehodnotili sme slovo i vlastný rečový prejav! Nadmerným zneužívaným sme ho devalvovali tak, že ľudské slovo stratilo svoju pôvodnú váhu, silu, hĺbku a význam. Stal sa z neho bezcenný brak, ktorého je všade nadmieru a ktorým sa neuveriteľne plytvá.
„Vaša reč nech je áno, alebo nie.…
Si primárnym problémom môjho ja. Pričasto zdvíhaš moje kútiky. Priznávam, prilietaš mi do snov. Prilipla som k tým predstavám, Prekrásne príjemné.Príležitostné šťastie Priliehavé šaty obnažujú moju dušu Prichytil si ma pripravenú na príboj, Pristihem sa, ako pripravujem rozhovory Trošku pritiahnuté…
"Čo vy dopekla ste?!"Nie, nevedela som, čo sú zač. A ani to, prečo mi chcú ublížiť. Jediné čo som vedela bolo, že im musím uniknúť. Že ma nemôžu dostať. Ale boli všade a približovali sa príliš rýchlo. Slepo po mne sápali rukami a ja som tušila, že ak ma chytia, stane sa niečo veľmi zlé.Tá myšlienka…