Dlhé knihy sa vraj dnes nečítajú. Všetci chcú len rýchlu akciu, prudké zmeny, niečo, čo udrží pozornosť unudených členov konzumnej spoločnosti zaplavených všakovakými inými možnosťami rozptýlenia. Nad týmito tvrdeniami ja zostávam len v nemom úžase, pretože ja dlhé knihy MILUJEM! Nie je však dlhá…
Vo svojej nore, vo svojom hniezde, Očami sovy pozerám na okolitý svet. Celkom nehybne s pazúrmi schovanými v klbku môjho chvejúceho sa peria… Za neviditeľným oknom lemovaným kôrou stromu hľadím na život v reálnom priestore. Na to ploché ničnehovoriace svedectvo mojej duše zhmotnené v akejsi…
Bojíš sa ozveny vlastných neistých krokovNájdu ťa v kúte skrytú aj o milión rokovSo strachom upíjala všetkých opojných mokovBez možnosti vymaniť sa spod praotcovských okovTo, čo ťa ťaží ťa kludne ticho zabîjaJe hukot zbraní, keď nenávisť božia jednu po druhej nabíjaVždy klamať ťa nútia len…
Hladina sa nado mnou zavrela.
Netopím sa. Zatiaľ nie. Stihla som sa totiž poriadne nadýchnuť a zadržať dych. Urobila som tak pudovo, skôr než som si rozumom uvedomila, čo sa blíži. Zazvonenie telefónu o takej nezvyčajnej hodine spustilo proces prípravy môjho organizmu na pád. Tón hlasu mojej mamy…