v tichom rohu ktosi sedí
a cíti zvuky tmy
splynul s nocou mysľou živý
naslúcha, žije -
- Povedz mi:
kto si, že vstupuješ pod moju bránu?
som človek, drahá Noc
prijímam ochranu
poznáš ma, častokrát len s tebou zhováram sa
Spomínam človeče - vitaj u mňa zasa
porozprávaj o bratovi, ktorého…
Sobota ráno, posledný deň na intráku tohto sústredenia v Hurbanove.
Stojím v Jednote pri pokladni a čakám, kedy prídem na rad. Pohľad mi padne do môjho košíka a musím sa zasmiať nad jeho obsahom. Čokoládový rožok, čokoládové mlieko, čokoládový keks, čokoládový puding, čokoláda a celozrnný rožok.…
vo vzájomných bludičkách očí ligoce sa sklo starých spomienok o nás dvoch hukot srdcovocievnych nádejí poznačí ma ako kaňon na jeho dne stratené chvosty láskomilných rýb nekonečne ukazujú cestu na všetky svetové kompasy plieskajú o zem a škriepia sa o zlaté šupiny nášho priateľstva.
cez diery v ponožkách tľapkáš miliónové drobáčiky za pohodlný výhľad na horizont pelikány. podáš im ďalekohľad, aby ťa zvečnili antikoróznym lakom. len mrmlú, že nelúpu ľudskú pretvárku, nič nové – – ty pelikánový ateista! aj tak ich všetky postrieľaš.