Moje štyri steny, plafón a podlaha s vami sa nebojím vyzliecť sa donaha štyri kúsky šťastia stoja tu nesmelo bez nich nič podstatné by sa nezomlelo Ohrada samoty ma po kúskoch vyzlieka Úsmev je zradcom, veď odo mňa uteká Zrak inak než do zeme smerovať mám strach Ani detské šťastie nemení misky…
Sme dvaja nahí, ja a ty.
Sme už dávno láskou zajatí.
Sme dve duše.
Ja biela ty čierna,
ja neverný, ty verná.
Sme tak hriešne blízko,
že sme jedna bytosť.
"To si povedal tak trochu zvláštne,
že nie je mi to celkom jasné.
Ľúbiš moju dušu, či moje telo!?
... prepáč, to mi len tak hlavou preletelo."
"…
„Dáte si krv s citrónom?“ Muž znervóznel. „Iba citrón, prosím.“ Cigánka, ktorej obrysy v slabom svetle ohraničovali trblietky na šatách všetkých farieb sa zazubila skúseným úsmevom. Mala peknú tvár a voňala orientálnym korením. „Buď všetko, alebo nič, pane.“ „Prepáčte, je tu Oľga?“ Oči jej divne…
Čo je zlé na mäsožravých srnkách?Nežerú mach, trvanlivý strach?Strach večný, nemenný oxymoron sebaLávka do žalúdku výťahom z nebaHučí srnka, hučí sebaklam mäsači hučí len pre seba, asi nedozvie saChobot jej nerastiepre ňu i pre šťastieA nebude to nikdy nostalgiatá pomaly snrky nezabíjasám sebe…