Kráča tmavým lesom,
chce uniknúť pred okolitým
svetom,
na miesto, kde nik nebude
jej vnucovať
ako sa má správať, ako
konať.
Kráča pomaly,
trochu bojazlivo,
skutočne, chce zmiznúť?
Nechať všetko za sebou,
za čo tak tvrdo bojovala?
Kráča potichu
nevie kam,
nemôže…
Ako bolí kráčať...
Po zemi nebolí kráčať ale utekať... Utekať životom pred ľuďmi ktorý sklamali a sledovať ako všetko čo som kedy získala, mi pri tom behu vypadáva cez diery vo vreckách...
Nebolí kráčať....
Viac bolí nekráčať a cez sklenené dno pohára od whisky sledovať svoje mladé neopotrebované…
Je svet naozaj len banka a úschovňa našich batožín a kufrov vo večnom sťahovaní za šťastím?
Svet je len miesto a mi sme v ňom večný pútnici.
Hľadajúci lepší zajtrajšok.. ale máme smolu pretože ho hľadáme dnes a nie včera... a zatiaľ nám aj tak len život sťahuje slučku a s úškrnom na tvári stína…
Musím! Musím to urobiť! Je to pre dobro nás...
Oboch.
Nirvana, ignorujúc poludňajšie slnko, ktoré jej opeká sivohnedý chrbát, vyťahuje trsy bylín z konštrukcie starého senníka. Keď sa priblížim, zbystrí a díva sa na mňa, až kým k nej neprídem a nepohladím ju, na čo ona otočí hlavou, alebo sa…