Anjeli vraj zleteli
I ten môj sa prevtelil
Tvoriť s ním chcel by som dôverný pár
Anjel, čo vyhrýzol z jablka svár
Nevinný výraz sťa svätá trojica
Len s výrazom diabla zahryzol do líca
A balansovať zdá sa nie je tak ťažké
V tomto tichom tichu nepočuť o láske
Zabi ma! Radšej…
Objímaj moje plecia,
pokiaľ sú voľné.
Veď nečakáš lásku
len chvíľu radosti,
porozumenia,
nehy.
Si nešťastný.
Tak netop sa vínom.
To ti žiaľ nezaženie,
nepomôže zabudnúť
na krásne chvíle života,
prežité, či neprežité.
No tak!
Dýchaj so mnou.
Nenechaj ma samú,
stratím…
„Adam!“ skríkla som na celú chodbu a vletela svojmu bratovi do náruče. Začal sa nahlas smiať a tuho ma objal.
„No ako sa má naša budúca mamička?“ šepol a objal ma ešte tuhšie.
„Poďme dnu, nie?“ pustila som ho a rýchlo odomkla.
„Kde si bola?“ opýtal sa, keď sme vošli do mojej izby a posadili sa na…
Od malička tušil somŽe hviezdy iba žiariť môžuAvšak dnesDávno už zrelší somAj keď hladia mi kožutakto osamelý necítim a celkom slepý som Len to vedomieTo tam niekde jeŽe medzi slepcami privilégium mámhoci s krvavým srdcombudem ich jednooký kráľ