Odkvitli tulipány poslednéA láska len lupienky zbieraNechcem viac ilúzieV rukách spomienky zvieramA sťahujem žalúzie Vraj býval som človekomKedysi...dnes hlavou kývamkde ty si...A trasiem sa pod dekou Že lásky niet je jasnéale nechcem už ľútosťA vôbec nie ľudskosťAj keď spod vrstvy človekaĎalší…
Na dnešok si pravdepodobne nikdy nespomeniem. Aspoň na tú časť dňa medzi odchodom manžela do práce a syna do škôlky a ich návratom. Mám pocit, že dnes sa v mojom živote neudialo nič. Navarené mám od včera, neupratovala som. Za posledné dva mesiace som sa definitívne uistila v tom, že som lenivá…
A čo happyend... Ja viem, že chcem asi priveľa, ale prečo to skončilo takto. Máš pocit, že je to správne, ja nie. Bol si, si a budeš jediný, s ktorým to stálo za to. Prečo?...
V ten deň, keď som ti napísala, som nechcela nič, teraz chcem všetko. Nie je toho veľa... TY mi postačíš. Nemusíš prísť…
Aj by som kričala..Prečo sa pýtam, Tú tému načala,Myšlienky tu...i tam...Mám však veľký strach,Že potom už na perách,Neochutnám kúsok teba,Že zmiznú moje hviezdy z neba...Bojím sa zaspať,Zobudím sa týždne vzad?Ty zmeníš sa snáďA budeš mať inú rád?Bojím sa zaspať,Skončí sa sen?Ktorý snívať som…