Hľa, vejárom klamstiev ovieva si tvár
a na múdrosť hrá sa.
Och milovaný náš si cár,
čo bez šiat prechádzaš sa.
Spasiť svet sa snažíš,
však malou si postavou.
Po bohatstve bažiť,
to ti bude popravou.
Choď preč!Ty beštia srdcožraváChoď preč!Tváriac sa, že si praváZahubiť ten bleskocitTú iskru útlej povahyBez námahy...čo pulzčo tlkot srdcačo celý život zastavíZamordujeA navrch dá tichý tónZaspieva ho falošneĽadovým chrapľákomAž kosti v špiku skrehnúNeprajem si ťa viacTak choď preč!Padaj!Prac sa z…
Klopitá čas na parapet duše, kvapky sa na skle spájajú. Keď nazriem späť, zdvíham tvoj portrét, tvár, mojou túžbou zmáčanú. Tvoj pohľad, úsmev, hru svetla briez i súmrak smrekov šedivý – tie všetky črty zastali. Obraz je vôňa sušených kvetov, ktoré však iní zbierali. Pýtam sa… Pýtam. Nechcem…
Mohlo sa stať
Brehy sú strmé, nedá sa zachrániť,
moje telo biedne, prestáva srdce biť,
ruky mi zopnite, zatvorte oči,
do mojich myšlienok už nikto nevkročí.
Som láska bez lásky,
som more bez vĺn,
som iba na chvíľu, na čas, na krátky…