1. deň - poobede
Kráčam. So svojím vlastným tichom. Nie po ulici, ako sa sluší a malo by sa. Idem krížom cez pole, kde sa niekedy vrany rady prechádzajú a pozorujú nás, ľudí. Nie je to pokojná chôdza. Nedá sa nemyslieť na ďalší stratený deň, ktorému kráčam v ústrety, akoby to môjmu telu bolo jedno…
Pol siestej ,
a na mna sada prach.
Pol siestej,
a ty stale nie si vo dverach.
Pol zivota
Pol siestej
a teba niet doma
ked zomrie srdce cloveka
potom aj laska skona
ked ostava sama doma.
Len slzy na tvari predstavuju cit.
Nic sa ti nedari a stracas volu zit.
Mat tvoju ruku na lici, po tvojom boku byt!
Povedat milujem Ta!
odpovies: Prid!
Ale naco a kam?!
To malo co sme mali, uz zobrali nam...
Teba zotnu ako kacira,
ja ostanem sam...
Anglicko, Southampton
16. apríl, 1833
V Southamptone vládla oveľa ponurejšia nálada. Christopher aj s bratmi už boli na ceste do Londýna, no lady Elizabeth Montgomeryová si nemohla odpustiť, že dovolila tomu mužovi Jessiku odviesť. Ani gróf Lucas na tom nebol oveľa lepšie. Sára len usedavo…