Marika sa ráno zobudila, vstala, obliekla sa a začala sa baliť. Do tašky nahádzala pár vecí na oblečenie a nejakú kozmetiku. Zavolala si taxík. Bol to taký malý rituál. Vedela, koľko má ešte času, kým príde po ňu auto. Vzala si papier a pero, zamyslela sa a napísala:
Drahý Tibor,
neviem…
Raz som stálna šírej lúkelen tak a sáma pocity hlúpebolesť i strachvysúšali srdceja som to vzdal To čo malo hriaťma teraz mrazímal som si priaťčosi ľahšie asivo mne niet už sílvietor láme mana tie stovky míľkráčať sa už neoplatípríliš ďaleko je cieľ ...Nejestvujú vhodné slováaby som opísalčo ma…
Bláznivé kravy a zoschnuté ťavy.
V obchodoch zľavy a ja nie som zdravý?
Svetelné meče skrz kamennú pečeň,
mačka zabreše že bude vraj lepšie.
Falošné plášte a učenie zášte.
Keď sa vám nepáči tak si ma zmažte.
Stuchnuté kroky do hlbokej stoky.
Na únik odtiaľ nám nestačia…